Už dávno, chvala bohu, nič „klientské“ ne-accountujem. Pred pár dňami som ale videl kompiláciu fail gifov, ktoré popisujú veľa duševných rozpoložení bežného accounta/projekťáka nie len v digitálnej agentúre.
diki, toto som mal mat! :D Vyzera to dobre, len SEO to nema asi bohvie ake, ked som to nenasiel…
Viete, ako keď idete do New Yorku a krúžkujete si, čo chcete vidieť. Manhattan, Socha Slobody, Central Park … my sme to nemali o nič inšie, len sme krúžkovali veci ako „Michalovce, Medzilaborce a Dukla“. Tak sme sa vybrali objavovať našu vlasť. Z východu na ešte väčší východ (áno, východ nezačína za Sencom, ale kúsok ďalej).
Pre pár týždňami sa mi dostal do rúk na recenziu vysnívaný produkt – tablet s projektorom. Požičali mi ho z ThinkPro.sk, tak som ho teda vyskúšal. Na pár dní som sa s Lenovo Yoga Tablet 2 PRO pohral.
Tak tu to máš, keď si si to pýtal (o: http://goo.gl/X5bN2V
Pripravuje Facebook svoj vlastný „Adsense“? Otvorenie možnosti pridať sa k ekosystému Facebooku zo strany majiteľov externého mediálneho priestoru, je logický krok vpred. Je to veľmi lákavé. Treba si predsa ukrojiť kúsok viac z reklamných budgetov na PPC. Môže to však Facebooku uškodiť? Ako by to mohlo vyzerať a mohol by si na tom Facebook vylámať zuby?
diki Martin :) A tie mobily planujem len vystavit :)
Zase trápny blog post pre mojich 5 čitateľov (z toho sú dvaja zrejme indexovacie boty Google a jeden ja). Nevadí. Každopádne, v poslednej dobe, neviem síce prečo, ale verím v karmu. Možno ani nie tak verím, ako dúfam. Keď o niečo ide, snažím sa to riešiť tak, aby to bolo „správne“. Reku, ak tu niečo je, ak to asi „vesmírni lidé“ nebudú, ale nejaká tá zakrpatená spravodlivosť možno.
Každý má veru svoj systém. Ja čítam, ako prichádzajú, častokrát na mobile. Čo sa dá, odpíšem hneď. Ak si to…
Kto dnes nemá email. Jeden? Aspoň päť. Pracujeme s ním dennodenne, 7 dní v týždni a často viac, ako treba. Tomášovi som raz hovoril, ako pracujem s mailom ja. Nikde som sa to nedočítal, vybičovala ma tvrdá prax tých 50-150 mailov na riešenie denne. Všetko teda berte nie všeobecne, ale čisto individuálne. Ako to robím ja? Článok bol písaný ako guest blog pre Tomáša Polakoviča a jeho blog tak.sk. Tak reku, dám to neskôr aj k sebe 🙂
Natáčanie policajtov pri výkone služby je však legálne. Viac si môžete prečítať v článku. http://www.apadvokat.sk/clanky/je-legalne-natacat-policajta-na-kameru/
Áno, možno sa to nesie trochu sarkastickým tónom, no opak je pravdou. Mesačne jazdím kade tade a dávam bežne okolo 3 – 4 000 km mesačne. Pár krát ma už policajti, ako sa vraví, čapli. No, z tých pár skúseností čo mám musím povedať, že to bolo takmer stále „pozitívne stretnutie“
Súhlas!
Vybuchli bomby v Bostone. Áno, je to strašné a odsúdenia hodné. Všetci súcitia s obeťami, celý svet smúti. Čakám, kedy vyhlásime štátny smútok.
To, ale že denne umierajú stovky detí nie len v krajinách tretieho sveta už nikoho netrápi. Áno, je to smutné, ale je to tak. Smútime a oplakávame to, čo je v telke, to čo ide v rádiu a to čo máme na nástenke Facebooku. Možno sa nás to týka kúsok viac, ako „deti v Afrike“, ale ani zďaleka to nemá takú dôležitosť.
Deti v Afrike? Staré. Nezaujímavé. No a? Ja chcem oplakávať Boston, však to je v AMERIKE! (nie je to narážka, ale ak by sa to stalo napr. v Taliansku určite by z toho nebola taká udalosť)
To že dnes v Iráne zomreli stovky ľudí pri zemetrasení ste zachytili? Ani ja nie.
Je to hit, je to šik oplakávať Ameriku. Hlavne online a medzi polievkou a druhým jedlom na obede. Obede, ktorý tak chýba tým, na koho by sme si mali spomenúť …
Je to len taký malý postreh zo života, ktorý je ale dosť podstatný. Je „kríza“ peňazí je málo. Treba sa obracať. No ľudia si často neuvedomujú, že aj to, komu dajú svoje peniaze rozhoduje o tom, ako sa budeme mať. Pravidelne sa opakujúce kauzy s mäsom, posypovou soľou a neviem ešte čím. Tovar z Poľska, Číny či dokonca Nemecka je už predmetom sporov.
Jediné, čo treba urobiť je dobre si rozmyslieť, kde a komu dáte svoje peniaze. Áno, je ľahšie ísť do Tesca a kúpiť si všetko čo treba. A kde končia tieto peniaze ? Mimo, preč, nikto nevie. Prečo neskočiť do obchodu, v ktorom poznáte toho, kto tam predáva? Toho, čo to vlastní? Áno, v Bratislave a väčších mestách je to veľmi ťažké, no inde sa to dá. Možno to bude o kúsok drahšie, ale podporíte svojho človeka. Keď už nič, tak aspoň svojho rodáka. Sám radšej využijem SLOVENSKÚ vec, či už online alebo hocikde inde. Lebo je to NAŠE. Nie nevolil som SMER. Áno, SME v sR*čke. Práve preto by sme si to mali uvedomiť ešte skôr.
Trápne keci na nedeľné popoludnie, viem 😀 Niekedy (skoro vždy) nie je priestor na to, aby si človek vyberal. Nie je čas. No niekedy ten čas je a vtedy sa treba správne rozhodnúť.
PS: 2x si rozmyslite, komu dáte svoje peniaze.
Tak drzime palce! :)
Práve som mal stretko s jednou PPC agentúrou. Očividne vedeli o čom rozprávajú, ale utvrdil som sa v tom, že, aj keď mi to je ľúto, „fejs“ (čítaj face) predáva.
Dnes som sa utvrdil v tom, že človek pri stretnutí nemusí byť len múdry a vidieť do toho, ale hlavne musí vyzerať a rozprávať. Aj keď nie maxi múdro, ale k veci.
Toľko pohľad na dnešné stretnutie. Hádam na to budem aj sám pamätať 😀
Copyright © 2016 Štefan Polgári
Smutný príbeh, žiadne komentáre ešte nemám :(.
Pridaj komentár, nehanbi sa!