Kategória -Zamestnanie

1
Budujte osobnosť, nie firmu
2
Prečo nechcú študenti peniaze?
3
„Lidí je jak sraček. Tak koukejte makat!“

Budujte osobnosť, nie firmu

Jedna moja kamarátka rada a dobre píše  a tak som sa rozhodol jej pomôcť. Urobiť ďalšiu stránku www.nejake-super-texty.sk. Zmysel podľa mňa nemá zmysel a tak  sa bude experimentovať. Začnem projekt reálnej copywriterky. Budovať osobnosť, meno a v neposlednom rade vtlačiť do mysle klientov nie korporátne logo, ale reálnu fotku pracovníka, ktorý niečo vytvára. Zabezpečiť to, že pri online komunikácii sa mu vybaví reálna osobnosť, ktorej dôveruje a s ktorou denne komunikuje. Priblížiť online kontakt čo najviac reálnemu kontaktu. Lebo keď si tak prehliadam firemné stránky, katalógy a podobne, až príliš často nachádzam moje obľúbené vysmiate tety z fotobanky 😉

Aktualizované:
Hodí sa to hlavne pre freelancerov a menšie firmy, v ktorých figurujú jednotlivci a nie celé tímy ľudí.  Za upozornenie ďakujem mladému a úžasnému grafikovi Ladislavovi Menyhartovi.

Čo som tým chcel povedať ? 
Niekedy je lepšie sa prezentovať ako reálna osobnosť, ktorú klient „pozná“.

Prečo nechcú študenti peniaze?

Keď som začínal na intenete, registroval som do katalógov. Super práca. Horšie to už je len v hydinárni na okraji Pekingu. No, aj to bola práca. Mohol som ju robiť kedy chcem a pri chytení patričného skillu som vedel dať aj 5-6 € za hodinu. To nemá ani polovica štátnych zamestnancov.

Dnes sa zamýšľam nad tým, že svet sa kazí. Každý chce peniaze. Hlavne študenti. Každý jeden chce byť manažér a váľať šunky. To je síce pekné, ale 90% z nich nevie ani válať šunky. Keď som sa snažil kamarátom dohodiť práce ako copywriting, registráciu do katalógov, výmenu odkazov a pod., tak ma zarazilo, že drvivá väčšina z nich to proste nechce robiť. Idú do Tesca za pokladňu za 2 € na hoďku a sú radi. Nedokážem im vysvetliť, že ak by sa kúsok snažili mali byt 10x toľko. Nevedel som to pochopiť a doteraz neviem. Stačilo by sa pýtať, kúsok čítať a počúvať. 

Prelom v mojom živote prišiel, keď som si uvedomil, že na ľudí treba sr*ť. Nechceš? Oooook, mne je to v celku jedno. Kým ktokoľvek neprejaví samostatne záujem o nejaké info, nikomu nič nehovorím a ani hovoriť nebudem. Ja nikoho nútiť nebudem.

Je to chyba systému. Žiaci čakajú na spasenie po strednej či vysokej škole a nakoniec im ozaj ostáva len najväčší zamestnávateľ na SR či tá pokladňa v Tescu…

Čo som tým chcel povedať?
Ľudia si vôbec neuvedomujú potenciál „nemanuálnej práce“ v kombinácii s nulovou snahou týchto „manažérov“.

„Lidí je jak sraček. Tak koukejte makat!“

Akurát som si prečítal blog post Lukáša Pampuríka. Hovorí tam o študentoch a ich nezodpovednosti. Áno, je to pravda, no rád by som povedal jednu vec. Keď niekto nerobí ako má, prečo sa s ním sr*ať ? Môj systém je založený na kontrole a ICQ. Mám na ICQ skupiny ľudí ako kóderi, copywriteri, programátori a pod. Tam mám ľudí, ktorých som získal za pár rokov, čo už niečo patlám na internete. Ak niečo chcem, napíšem tým, čo sú online.

Každý z nich má u mňa už nejaké renomé.  Každý jeden z nich má už „previerku lojality“. Často sa pýtam blbosti, keďže zťažka ovládam aspoň základy HTML, chcem preložiť do ČJ 2 vety a pod. Postupne každému z nich dávam malé práce a tak ich testujem. Nedám neoverenému človeku robiť niečo dôležité (už som sa raz veľmi popálil). Následne prebieha každodenná kontrola. Čo robí, ako to robí, čo mu mám poslať ja, robí vôbec niečo? Základ je komunikácia. Komunikovať je moja hlavná úloha – držať v chode vývoj a projekty. Takže ak niekto 3 dni neodpíše, nereaguje, nerobí a nemá solídnu výhovorku (umrela babka, bol som v nemocnici) a následne nazečne makať, tak mu poviem pápá. Mňa to vôbec, ale vôbec nezaujíma, prečo to on neurobil. Buď – alebo. Nula alebo jednotka. Ináč to nefunguje. Ako raz povedal jeden môj „zamestnávateľ“: „Lidí je jak sraček. Tak koukejte makat!“

Takže Lukáš, ak ti niekto nerobí, vylej ho. 2-krát a dosť. Ty tu nie si na to, aby si si robil nervy. Ak by si nerobil ty, kto by sa s tebou maznal? 😀 No money, no dance. Ľudí je vážne veľa a treba si vyberať. FIRED! 😀

Copyright © 2016 Štefan Polgári