Kategória -Zamestnanie

1
QuickKancle – aby mali kde neziskovky skloniť hlavy
2
Chybné post socialistické zmýšľanie
3
Budujte osobnosť, nie firmu
4
Prečo nechcú študenti peniaze?
5
„Lidí je jak sraček. Tak koukejte makat!“

QuickKancle – aby mali kde neziskovky skloniť hlavy

Pár týždňov už sledujem na Twitteri aj Facebooku, že sa niečo chystá v KC Dunaj v Bratislave. Majú tam také pekné polepené stolíky. Čo to konkrétne je som ale nevedel. Nakoniec sa z toho vykľul projekt, za ktorým stoja Kubo Ptačin, Peter Kučerka, Pavol Kyselica a ostatní z OZ Backspace. Paráda. Kancel na pol roka v cente BA zadarmo? Čo viac môže neziskovka chcieť 🙂

Pre bližšie info kontaktujte priamo OZ BackSpace info@back-space.sk.

Link na prihlasovanie do kancla

Isteže, viac povie pár obrázkov ako 1xA4 tlačovej správy. Tu ich pár prikladám 🙂

PS: nie som autorom fotografií 😀 Viac ich nájdete na

MacBook zdarma! 😀

Chybné post socialistické zmýšľanie

Nechcem otvárať nekončiacu tému vzdelania na Slovensku, len by som rád poznamenal, na čo som dnes prišiel. Všetci dnes tlačia na „mladých“, aby sa hrnuli na vysoké školy, gymnáziá a „študovali“. Bez titulu si hovno. Paráda. A sme doma. Toto je večný agrument post socialistickej spoločnosti, ktorá zažila sociálny útlak, kedy zrazu bolo trebatitul„. Odrazu musel každý študovať. Končiť všakovaké sociálne vedy, len aby sa mohol zaradiť medzi MaGoRov. Bola tu diera. Ktorá možno ešte stále je. Neviem.

Základná idea je, že bolo treba túto socialistickú dieru zaplátať. Hocijako. Naši rodičia študovať už nemohli resp. nechceli (nemali čas – mali deti – nás). A tak sa vyprofilovala úžasná dogma, že bez titulu si hovno. Áno, bolo to tak. Titul bol práve to, čo odlišovalo ľudí. No je tomu tak aj dnes ? 

Dnes má titul skoro každý. Veď kto by chcel byť hovno, že? Všetci sú manažéri a sociálni pracovníci. Magistri. A kde sú títo majstri športu po škole? Presne tam, kde by boli bez vysokej. Čo iné môžu reálne ponúknuť, ako absolventi strednej školy? Titul? To je všetko. Firmy, a dokonca zrejme už ani štát, si nemôžu dovoliť chovať magistrov len preto, že sú magistri. Čím ďalej tým menej sa pozerá na to, kto má titul a kto nie. A ak áno, zohľadňuje sa aj z akej školy. Takže rýchlokvasné pseudo tituly sú asi tak platné ako vrece piesku na púšti. Áno, väčšina dnešných študentov ide do školy, aby priniesla ďalší „piesok„. Nikto nerozmýšľa nad tým, že by mal radšej siahnuť po flaši vody. Všetci nosia piesok. Tak prečo aj ja nie? Dnes sa nepozerá na to, čo človek vie. Čo ho zaujíma. Čo ho baví.

Príkladom zo života je môj kamoš. Skončil elektrotechnickú strednú školu a od malička sa o to zaujímal. Má skill. Na vysokej bol, no neprišiel na to, načo by tam ďalej mal ostávať. Teraz si našiel „podradnú“ robotu elektrikára a má viac ako vyštudovaný pedagóg s 10 ročnou praxou. Do roboty sa teší. Kto toto môže povedať ? Ten, ktorého zobrali do roboty vďaka tomu, že má titul? Asi ťažko. 

Aká diera vzniká dnes? Rušia sa stredné odborné školy. Kto bude stavať, kto bude variť a kto bude drevár, keď vymrie socialistická generácia? Tí, čo sa 4 roky učili „všetko“ na gymnáziu a ďalších 5 na vysokej sa naučili NIČ? Ja osobne na sebe pozorujem, že som zrejme na vysokej osprostel. Veru. Slávne časy strednej školy, kde sa učilo žiť a nie prežívať.

Čo som tým chcel povedať? Netreba sa učiť. TREBA SA SNAŽIŤ!
PS: samozrejme, ak chce niekto robiť učiteľa, právnika, doktora či logistu, tak chodí do školy rád.  Kto chodí do školy rád a verí tomu, tak klobúk dole. Ja som to nikdy nezažil. 

Sorry za trápny článok. Kto to prečítal až do konca, prosím, vyjadrite sa v komentároch 😉 

Budujte osobnosť, nie firmu

Jedna moja kamarátka rada a dobre píše  a tak som sa rozhodol jej pomôcť. Urobiť ďalšiu stránku www.nejake-super-texty.sk. Zmysel podľa mňa nemá zmysel a tak  sa bude experimentovať. Začnem projekt reálnej copywriterky. Budovať osobnosť, meno a v neposlednom rade vtlačiť do mysle klientov nie korporátne logo, ale reálnu fotku pracovníka, ktorý niečo vytvára. Zabezpečiť to, že pri online komunikácii sa mu vybaví reálna osobnosť, ktorej dôveruje a s ktorou denne komunikuje. Priblížiť online kontakt čo najviac reálnemu kontaktu. Lebo keď si tak prehliadam firemné stránky, katalógy a podobne, až príliš často nachádzam moje obľúbené vysmiate tety z fotobanky 😉

Aktualizované:
Hodí sa to hlavne pre freelancerov a menšie firmy, v ktorých figurujú jednotlivci a nie celé tímy ľudí.  Za upozornenie ďakujem mladému a úžasnému grafikovi Ladislavovi Menyhartovi.

Čo som tým chcel povedať ? 
Niekedy je lepšie sa prezentovať ako reálna osobnosť, ktorú klient „pozná“.

Prečo nechcú študenti peniaze?

Keď som začínal na intenete, registroval som do katalógov. Super práca. Horšie to už je len v hydinárni na okraji Pekingu. No, aj to bola práca. Mohol som ju robiť kedy chcem a pri chytení patričného skillu som vedel dať aj 5-6 € za hodinu. To nemá ani polovica štátnych zamestnancov.

Dnes sa zamýšľam nad tým, že svet sa kazí. Každý chce peniaze. Hlavne študenti. Každý jeden chce byť manažér a váľať šunky. To je síce pekné, ale 90% z nich nevie ani válať šunky. Keď som sa snažil kamarátom dohodiť práce ako copywriting, registráciu do katalógov, výmenu odkazov a pod., tak ma zarazilo, že drvivá väčšina z nich to proste nechce robiť. Idú do Tesca za pokladňu za 2 € na hoďku a sú radi. Nedokážem im vysvetliť, že ak by sa kúsok snažili mali byt 10x toľko. Nevedel som to pochopiť a doteraz neviem. Stačilo by sa pýtať, kúsok čítať, počúvať a riešiť, ako zarobiť online

Prelom v mojom živote prišiel, keď som si uvedomil, že na ľudí treba sr*ť. Nechceš? Oooook, mne je to v celku jedno. Kým ktokoľvek neprejaví samostatne záujem o nejaké info, nikomu nič nehovorím a ani hovoriť nebudem. Ja nikoho nútiť nebudem.

Je to chyba systému. Žiaci čakajú na spasenie po strednej či vysokej škole a nakoniec im ozaj ostáva len najväčší zamestnávateľ na SR či tá pokladňa v Tescu…

Čo som tým chcel povedať?
Ľudia si vôbec neuvedomujú potenciál „nemanuálnej práce“ v kombinácii s nulovou snahou týchto „manažérov“.

„Lidí je jak sraček. Tak koukejte makat!“

Akurát som si prečítal blog post Lukáša Pampuríka. Hovorí tam o študentoch a ich nezodpovednosti. Áno, je to pravda, no rád by som povedal jednu vec. Keď niekto nerobí ako má, prečo sa s ním sr*ať ? Môj systém je založený na kontrole a ICQ. Mám na ICQ skupiny ľudí ako kóderi, copywriteri, programátori a pod. Tam mám ľudí, ktorých som získal za pár rokov, čo už niečo patlám na internete. Ak niečo chcem, napíšem tým, čo sú online.

Každý z nich má u mňa už nejaké renomé.  Každý jeden z nich má už „previerku lojality“. Často sa pýtam blbosti, keďže zťažka ovládam aspoň základy HTML, chcem preložiť do ČJ 2 vety a pod. Postupne každému z nich dávam malé práce a tak ich testujem. Nedám neoverenému človeku robiť niečo dôležité (už som sa raz veľmi popálil). Následne prebieha každodenná kontrola. Čo robí, ako to robí, čo mu mám poslať ja, robí vôbec niečo? Základ je komunikácia. Komunikovať je moja hlavná úloha – držať v chode vývoj a projekty. Takže ak niekto 3 dni neodpíše, nereaguje, nerobí a nemá solídnu výhovorku (umrela babka, bol som v nemocnici) a následne nazečne makať, tak mu poviem pápá. Mňa to vôbec, ale vôbec nezaujíma, prečo to on neurobil. Buď – alebo. Nula alebo jednotka. Ináč to nefunguje. Ako raz povedal jeden môj „zamestnávateľ“: „Lidí je jak sraček. Tak koukejte makat!“

Takže Lukáš, ak ti niekto nerobí, vylej ho. 2-krát a dosť. Ty tu nie si na to, aby si si robil nervy. Ak by si nerobil ty, kto by sa s tebou maznal? 😀 No money, no dance. Ľudí je vážne veľa a treba si vyberať. FIRED! 😀

Copyright © 2016 Štefan Polgári