Sem-tam chodím na rôzne konferencie a stretnutia, kde sú ľudia so svojimi start-upmi. Ak opomeniem to, že neznášam slovo start-up, tak je to super. Ľudia robia projekty, snažia sa, často ešte popri škole a makajú. Nechcem sa teraz zameriavať na „nabudenie študentov“, no skôr sa podeliť s názorom.
Dobrý článok, potom je tu akcia výmena kociek a už keď ste tam aj nakúpite, v podstate za čo najmenej…
Určite veľa z vás zaregistrovalo MEGA akciu v Tescu, kde pri nákupe nad 10€ získate úžasnú domino kocku. Môžete ich zbierať, vymieňať si ich, položiť si ich na poličku či dokonca hodiť do šuflíku a zabudnúť na ne!
Natáčanie policajtov pri výkone služby je však legálne. Viac si môžete prečítať v článku. http://www.apadvokat.sk/clanky/je-legalne-natacat-policajta-na-kameru/
Áno, možno sa to nesie trochu sarkastickým tónom, no opak je pravdou. Mesačne jazdím kade tade a dávam bežne okolo 3 – 4 000 km mesačne. Pár krát ma už policajti, ako sa vraví, čapli. No, z tých pár skúseností čo mám musím povedať, že to bolo takmer stále „pozitívne stretnutie“
Tak, po niekoľkých mesiacoch sa nám konečne podarilo spustiť pilotnú prevádzku affiliate siete .dognet. Vznikla hlavne preto, že na Slovensku neexistovala dobre fungujúca a hlavne živá affiliate sieť.
Súhlas!
Vybuchli bomby v Bostone. Áno, je to strašné a odsúdenia hodné. Všetci súcitia s obeťami, celý svet smúti. Čakám, kedy vyhlásime štátny smútok.
To, ale že denne umierajú stovky detí nie len v krajinách tretieho sveta už nikoho netrápi. Áno, je to smutné, ale je to tak. Smútime a oplakávame to, čo je v telke, to čo ide v rádiu a to čo máme na nástenke Facebooku. Možno sa nás to týka kúsok viac, ako „deti v Afrike“, ale ani zďaleka to nemá takú dôležitosť.
Deti v Afrike? Staré. Nezaujímavé. No a? Ja chcem oplakávať Boston, však to je v AMERIKE! (nie je to narážka, ale ak by sa to stalo napr. v Taliansku určite by z toho nebola taká udalosť)
To že dnes v Iráne zomreli stovky ľudí pri zemetrasení ste zachytili? Ani ja nie.
Je to hit, je to šik oplakávať Ameriku. Hlavne online a medzi polievkou a druhým jedlom na obede. Obede, ktorý tak chýba tým, na koho by sme si mali spomenúť …
Zdravim Martin, dakujem za feedback. Verte mi, ze viem ake to je robit o 7:30 do 23:00 skoro kazdy den…
Kubo dnes napísal o tom, ako sa zmenil. Rozhodol sa opustiť prestížnu pozíciu v Sygicu. Zhodou okolností spolu bývame a fakt zhodou ešte väčších okolností aj ja 1.5. opúšťam po viac ako roku kariéru projektového managera a idem naplno do vlastných vecí. Z pekného „platu“ idem do de facto ničoho.
Podľa mňa sa musí človek rozhodnúť. Či chce podnikať, alebo pracovať. Do kopy to proste nejde. Nikdy nebudete ani jednu z tých vecí robiť naplno. Je to nekonečný kruh toho, že chodíte do práce „pre peniaze“ a po príchode domov (s kusom šťastia aj popri) po robote si riešite aj svoje veci. Ale nerobíte naplno ani jedno. Nemáte kariéru, lebo tým nežijete a vlastne to nechcete robiť a zároveň nemáte čas na svoje veci, lebo chodíte do roboty 🙂
Ak chcete prísť o 17:00 z roboty a mať pokoj, nepodnikajte. Možno budete mať pekný, pohodový život. Ak však chcete byť v práci stále, robiť kedy chcete, spať kedy musíte a čítať maily v každej situácii, podnikajte.
Hlavný rozdiel je v tom, že pri podnikaní si nemôžete povedať že:
Pri podnikaní ráno vstanete a vravíte si
Sám som si musel uvedmiť aj fakt, že ak chcem robiť veľké veci, musím nájsť parťáka. Toho som našiel a „už tu nie som sám“. Pochopil som, že sa treba podeliť a je rozdiel sám zarobiť 1000€ mesačne a mať celých 100% a zarobiť mesačne spoločne 50 000€ a mať z toho dajme tomu 10%.
Je pekné chodiť do práce, ktorá človeka baví. Robiť ju naozaj dobre, šéf je spokojný a ja prídem večer domov a mám pokoj. No je ešte krajšie robiť pre seba. Makať, tvoriť ale aj „trhať si vlasy“ a zatínať zuby. Hlavným rozdiel je, že ich zatínate pre seba. Robíte stále a veľa.
Avšak, podnikanie dáva flexibilitu v tom, kedy bude človek robiť. O 13:00 po obede vlete je potrebné niekedy kúsok vypnúť. To, že sa idete na hodinku kúpať šéfovi asi nevysvetlíte 🙂 … ale aj tak vás to dobehne, nebojte sa 😀
Som zvedavý, či mi to vydrží. V práci sa človek veľa naučí, ale stále platí to, že ak sa prestanete učiť, je čas ísť. Čo som sa naučil ja v Digitasku mi ostane na celý život. Ďalšie práce ma len „prinútili“ a ukázali mi nové veci, čo tiež nie je na škodu.
Čo som tým chcel povedať ? Viz. obrázok nižšie 😀
Dnes som tak riešil tie strašné QR kódy a ako sú „nemoderné“ a využívajú sa len tak, že „dajme tam QR kód, to je super“ a nikto to nepoužije. Ani som nevedel, čo sa dá s QR kódom robiť. Na qrstuff.com sa dá vygenerovať napr. QR kód na foursqare, dropbox, likedin profil, youtube video a pod.
Prečo nepoužiť na konferencii niečo ako „Osekenuj QR a na Dropboxe nájdeš všetky prednášky“. Alebo samotných check in na 4SQ či dokonca odoslanie mailu s už preddefinovaným titulkom, adresou a telom mailu. MEGA vec. To som nevedel, že to vie obrázok 🙂
Tak po roku som sa dokopal dokončiť projekt Vyplňma.sk. Je to vlastne nástroj na úpravu Google dotazníkov. Klasicky si vytvoríte Google dotazník a cez Vyplňma môžete vkladať obrázky, získať krátku adresu (niečo.vyplnma.sk), pridať si ľubovolný obrázok, ktorý sa zobrazí na Facebooku pri zdieľaní a pridávať textové popisy.
Projekt vznikol za účelom toho, aby si užívateľ mohol do svojho Google dotazníka vložiť obrázky a dotazník bol viac „share friendly“. Už sa mi enchcelo ručne upravovať všetkým známym a spolužiakom ručne ich „výskumy“ tak som to poňal ako službu. Samozrejme, všetko je úplne zadarmo. Takže šup šup, vylepšite si svoj Google Drive dotazník 🙂
Prezentačné video nájdete tu:
Je to len taký malý postreh zo života, ktorý je ale dosť podstatný. Je „kríza“ peňazí je málo. Treba sa obracať. No ľudia si často neuvedomujú, že aj to, komu dajú svoje peniaze rozhoduje o tom, ako sa budeme mať. Pravidelne sa opakujúce kauzy s mäsom, posypovou soľou a neviem ešte čím. Tovar z Poľska, Číny či dokonca Nemecka je už predmetom sporov.
Jediné, čo treba urobiť je dobre si rozmyslieť, kde a komu dáte svoje peniaze. Áno, je ľahšie ísť do Tesca a kúpiť si všetko čo treba. A kde končia tieto peniaze ? Mimo, preč, nikto nevie. Prečo neskočiť do obchodu, v ktorom poznáte toho, kto tam predáva? Toho, čo to vlastní? Áno, v Bratislave a väčších mestách je to veľmi ťažké, no inde sa to dá. Možno to bude o kúsok drahšie, ale podporíte svojho človeka. Keď už nič, tak aspoň svojho rodáka. Sám radšej využijem SLOVENSKÚ vec, či už online alebo hocikde inde. Lebo je to NAŠE. Nie nevolil som SMER. Áno, SME v sR*čke. Práve preto by sme si to mali uvedomiť ešte skôr.
Trápne keci na nedeľné popoludnie, viem 😀 Niekedy (skoro vždy) nie je priestor na to, aby si človek vyberal. Nie je čas. No niekedy ten čas je a vtedy sa treba správne rozhodnúť.
PS: 2x si rozmyslite, komu dáte svoje peniaze.
Tak drzime palce! :)
Práve som mal stretko s jednou PPC agentúrou. Očividne vedeli o čom rozprávajú, ale utvrdil som sa v tom, že, aj keď mi to je ľúto, „fejs“ (čítaj face) predáva.
Dnes som sa utvrdil v tom, že človek pri stretnutí nemusí byť len múdry a vidieť do toho, ale hlavne musí vyzerať a rozprávať. Aj keď nie maxi múdro, ale k veci.
Toľko pohľad na dnešné stretnutie. Hádam na to budem aj sám pamätať 😀
Copyright © 2016 Štefan Polgári
Smutný príbeh, žiadne komentáre ešte nemám :(.
Pridaj komentár, nehanbi sa!