Tag -marketing

1
Fire marketing – alebo ako sa priživiť na požiari národnej pamiatky
2
Načo je škola v reklamnej a marketingovej oblasti? Na hovno!
3
Pokémon – retro fenomén bez-internetových čias
4
SK-NIC – tri malé kroky vpred a jeden veľký vzad
5
Milá, vyšpúlená slečna hľadá prácu a nikto jej ju nechce dať!!!
6
QuickKancle – aby mali kde neziskovky skloniť hlavy
7
Logika nepustí, alebo zamorenie „H“ tagmi na stránkach
8
Vývojový diagram vianočných reklám
9
Hry pre zver ako budúci herný segment?
10
Kto sa bojí sociálnych sietí, neverí svojmu produktu

Fire marketing – alebo ako sa priživiť na požiari národnej pamiatky

Ako to bolo s Demitrom, tak to je dnes s práve horiacim Hradom Krásna Hôrka. Miestny prevádzkovateľ informačného portálu si postavil pekný obchodný model na hyenizme dosť hrubého zrna. Pán Oceľník vypublikoval článok a vedel, že ľudia budú hľadať  informácie práve uňho a šikovne odkazuje z fotiek na nejaký pochybný affiliate web so zájazdami. Smutné, veľmi smutné. Takto sa to robí u nás, na Slovensku!

Načo je škola v reklamnej a marketingovej oblasti? Na hovno!

Skvelý článok v podaní Miša Pastiera.

Citujem:
Keď skončím odbor v kreatívnej oblasti, tak dostávam titul nie za to, že som v tom dobrý, ale za to, že som to vydržal a akceptoval systém. To je absurdné ocenenie. Preto sa nikto v kreatívnom priemysle nepozerá na to, čo ste vyštudovali! Pýtame sa, čo ste reálne robili, čo viete, čo chcete robiť. 

Kedy ste videli na komerčnej odbornej konferencii prednášať pedagóga, ktorý učí odbor marketingovej komunikácie? Ja len možno trikrát z vyše 100 prednášok. Ak nemáme pedagógov, ktorí majú čo povedať, dal by som im novú úlohu alebo zamestnal viac projektových manažérov. Nech študentom organizujú čas, vytvárajú priestor na spoluprácu. 

Príkladom dobrej práce je nový projekt Eskalátor.eu v podaní mojich spolužiačok – Veroniky a Lenky. Makajú, čo vám poviem 🙂 Lenka chce byť očividne copywriter a Veronika designér. Pracujú na sebe a to je v tomto odbore to hlavné!

 Čo som tým chcel povedať? Ľudia, snažte sa!

Pokémon – retro fenomén bez-internetových čias

Včera som narazil na video „Pokemon theme song„, ktoré mimochodom videlo viac ako 2,7 milióna užívateľov.

Čo ma však fascinuje je, že Pokémon bol všade. Každý ho chcel. Každý o ňom vedel. Rozprávka za pár korún, však tú anime animáciu by zládol takmer hocikto, rozpútala hystériu. Museli sa v tom točiť miliardy. No nesprevádzali to žiadne mega kampane a dokonca, čo ma fascinuje najviac,  že to fičalo bez internetu. Bez smartphone. Bez aplikácií. A bolo to všade. Áno, cieľovka nič moc, ale dnes chodia na net deti bežne, dokonca aj mladšie ako 10 rokov.

Pokémon bol geniálna ukážka toho, ako spracovať detskú skupinu. Doslova „insolventná“ cieľovka. Pikachu spracoval deti a tie zase rodičov, starých rodičov, tety, ujov… Podľa mňa je to doslova učebnicový príklad. Podobne ako McDonald a pod.

Dnes vnímam Pokémon ako RETRO. Doslova. Je to vec z môjho detstva. Včera som si pozrel pár častí. Fascinujúce 🙂

Tak som si zaspomínal na rok 2001 a ešte skôr, kedy táto doslova mánia fičala. Pokémoni a žltý pikachu boli všade. Doslova. Dokonca aj na STV1 ! Pamätám si, ako mi otec vysvetlil, že je jednoducho blbosť kupovať si tie nálepky a lepiť si ich do albumu. Jasne naznačil, že mám radšej zbierať niečo iné, pretože tento fenomén prejde skôr, ako si to uvedomím a potom mi budú tie nálepky nanič.  Tak som to nezbieral, ale založil som si na tom svoj asi prvý biznis. Deti boli vtedy sprosté (aj ja som mal 9-10 asi) a za jednu nálepku dali aj 20-50 korún. Však, keď im len tá jedna chýbala, tak prečo nie. Tak som si pár balíčkov kúpil a na základke som si urobil predajnú sieť Pokémonov 😀 V jednom balíčku bolo tuším 10+1 nálepiek a stál 20 SK. Stačilo predať jednu a mal som to späť a ešte mi 9 či 10 nálepiek ostalo. „Strieborné“ išli aj po viac ako 50SK. Za zlaté sa priam „deti vrhali z útesu“ :D.  No najmä vďaka „zanietenosti“ detí som točil dosť dobré prachy, no prišla na to mama a zatrhla mi môj prvý biznis. Škoda. Aspoň bolo na pelendreky.

SK-NIC – tri malé kroky vpred a jeden veľký vzad

Na sme.sk vyšiel článok o „doménových špekulantoch„. Je tam spomenutý chudák pán Bórik, ktorý musel zachraňovať doménu pred nenásytným špekulantom. Nad tým som sa len pousmial. Nejdem to tu rozoberať, lebo je to celé smiešne. Modelová situácia: niekto nezaplatí za doménu. „Špekulant“ ju zaregistruje, pretože je voľná. Čo je na tom zlé? Chceme chrániť ľudí, čo neplatia za domény? Joke? Ak majú ochrannú známku, to beriem. Ale prosto nezaplatia a oni sú poškodení? Smiešne!

Pre úplnosť, čo je to špekulant: špekulant je zrejme mladík, ktorý v kapucni sadá za PC a za hrôzostrašného smiechu „okráda“ chudákov podnikateľov o domény, za ktoré NEzaplatili. 

Prototyp doménového špekulanta

Prototyp doménového špekulanta

 

Čo sa mení ? 

  • domény sa budú dať registrovať na viac rokov (OK)
  • konečne sa zruší 14 dňová doba na zaplatenie domény (OK)
  • zavedie sa kreditný systém  (OK)
  • doménu si bude môcť regnúť aj občan mimo SR (FAIL)

Registráciu na viac rokov beriem. Super. Zrušená 14 dňová lehota? Super. Kreditný systém? Celkom nechápem, ale beriem. Ale prečo chcú umožniť registrovať domény občanom mino SR? Chcú chrániť trh proti akváriovým rybičkám a zároveň otvoria dvere žralokom ? Podnikatelia sú poškodení a nechcú vyjednávať so Slovákmi, ktorí za pár EUR „špekulujú“. Paráda. Som zvedavý, ako budú vyjednávať s nadnárodnými firmami, čo majú niekoľko desiatok tisíc domén. Oni ich za pár EUR určite nepustia.

Domény sú ako výklad. Človek si ho predplatí na rok a ak nezaplatí, tak mu výklad o 11:30 vyprázdnia a môže si ho kúpiť nový záujemca. To, že sa na výklad chodí pozerať denne stovka ľudí a predchádzajúca firma ho uvádza ako „svoj výklad“ je úplne nepodstatné. Proste NEZAPLATILA a výklad už kúpil niekto INÝ. Čo je na tom nepochopiteľné ?

Milá, vyšpúlená slečna hľadá prácu a nikto jej ju nechce dať!!!

Zase som si takto doobeda úspešne zdvihol tlak. Na stránke FMK som našiel link na rozčúlený post mladej blogerky, nádejnej milionárky, menom Kamila Klimentová.

I wanna be a millionaire

I wanna be a millionaire

Mladá dáma (staršia o 3 roky ako ja) sa rozčuľuje, aký je svet zlý, ako nemákontakty“ a ani rodina jej, chudinke, žiadne neposkytla. Vyhnem sa zbytočnému rozčúleniu a prejdem k veci.

Čo si, milá Kamka, spravila pre to, aby si tie kontakty získala ?

  • Zapájala si sa na škole do súťaží?
  • Písala si tie zatracované ŠVOČky?
  • Chodila si na prax? Či si len zbierala pečiatky ako tvoji, predpokladám, že rovnako rozčúlení, spolužiaci?
  • Bola si na nejakej konferencii?
  • Na nejakom Campe?
  • Prečítala si inú „knihu“ ako Nový Čas?
  • Si v niečom dobrá? Či sa chceš len vyškierať ako na fotke na blogu?

Nabudúce sa zamysli. V poslednej dobe vzniká mnoho súťaží ako Žiarovka, Cikrulátor, Doska… Zapojila si sa do nejakej? Máš v životopise okrem ukončenia školy aj niečo iné?

Keď som mal 14 rokov, každú sobotu som musel (ako idiot) vstať o 7:00 ráno s opicou ako svet a ísť roznášať noviny po meste.  Za 200 korún mesačne. A som veľmi rád. Naučil som sa, že peniaze nerastú na stromoch a aj pre tých 200 korún treba bojovať.

Čo si urobila pre seba ty, okrem bedákania, aký je tento svet nespravodlivý? 

 

QuickKancle – aby mali kde neziskovky skloniť hlavy

Pár týždňov už sledujem na Twitteri aj Facebooku, že sa niečo chystá v KC Dunaj v Bratislave. Majú tam také pekné polepené stolíky. Čo to konkrétne je som ale nevedel. Nakoniec sa z toho vykľul projekt, za ktorým stoja Kubo Ptačin, Peter Kučerka, Pavol Kyselica a ostatní z OZ Backspace. Paráda. Kancel na pol roka v cente BA zadarmo? Čo viac môže neziskovka chcieť 🙂

Pre bližšie info kontaktujte priamo OZ BackSpace info@back-space.sk.

Link na prihlasovanie do kancla

Isteže, viac povie pár obrázkov ako 1xA4 tlačovej správy. Tu ich pár prikladám 🙂

PS: nie som autorom fotografií 😀 Viac ich nájdete na

MacBook zdarma! 😀

Logika nepustí, alebo zamorenie „H“ tagmi na stránkach

Keď sem tam robím nejakú on-page optimalizáciu, často vidím na weboch niekoľko desiatok nadpisov. Niekoľkokrát H1, viackrát H2 a o H3 ani nehovorím. S nadpismi o preteky. Niekedy je nadpisov viac ako obyčajného textu.

Nevidím však logickú súvislosť v používaní toľkých  nadpisov. Hlavná vec je, že niekto použije viackrát H1. No, poďme sa hádať 🙂 Google sa snaží správať ako užívatelia a reagovať ako v reálnych situáciách. Na tom sa asi zhodneme.

Uvediem príklad. Bakalárska, diplomová či iná práca. Má viac hlavných nadpisov? Podľa mňa jeden – ten úplne TOP najhlavnejší, a to názov práce. Prečo by mala mať jedna stránka viac nadpisov H1 ?

Viac nadpisov H2 bez obsahu? Ďalší nezmysel. Pchať H2 do menu, sidebaru a ešte neviem kde. Nelogické. Ak v práci dáte podnadpis, dávate pod neho ďalšie? Alebo dáte podnadpis a text? H3, H4… detto.

Čo som tým chcel povedať? Používajte nadpisy rozumne. Logika nepustí. Bez textu nadpisy proste byť nemôžu. 

 

Vývojový diagram vianočných reklám

 

 

Hry pre zver ako budúci herný segment?

Čo dodať. Kto má domáceho miláčika, bezpochyby ho má veľmi rád. Dopraje mu často viac ako sebe. Tak prečo nevyužiť herný potenciál tabletov (touch displejov)? Zvieratká tlačiť gombíky nevedia, no dotýkať sa obrazovky zvládnu bravúrne. Nekúpili by ste špeciálnu hru pre vášho psa, mačku či plaza? Za pár centov? Ja určite. Síce pre rybky som ešte nič nevidel, ale to je len otázka času.

Celkom dobre by som si vedel predstaviť hry pre Wii či Kinect určené presne pre zvieratká. Možno aj kombinovane. Až priveľmi často sa dozvedáme o tom, ako mačky podedili majetok. Dobrá cieľovka nie?

Prípadne špeciálne konzoly pre zvieratá. Kde sú tie časy, keď sa ľudia hádali o ovládač. Teraz sa budú hádať ľudia aj mačky 😀 Už len čakať na aPad (animal pad) či Samsung AnimalGalaxy Dog

 

Kto sa bojí sociálnych sietí, neverí svojmu produktu

Prednedávnom som ponúkal pár Facebook stránok jednému klientovi (nebankové „půjčky“). Odmietol s odôvodnením, že sociálne siete neriešia. Že je to zlo a nechcú byť pri tom. Hmm. Super. Takže je to zlo a boja sa. Čo z toho vyplýva? Neveria svojmu produktu! Boja sa, že by nevedeli argumentovať? Odpovedať? Radšej to nechajú tak, aby sa nadávalo, očierňovalo a dehonestovalo bez nich. Väčšinu otázok by mohli zodpovedať a z problému by bolo riešenie. Áno, Facebook nie je pre každého, ale sociálne siete sú o komunikácii. Tak ako fóra, komentáre či iné diskusie. „O nás, bez nás“ známe nadčasové heslo platí dodnes.

Čo som tým chcel povedať? Ak aj sociálnym sieťam neveríte, buďte tam a sledujte ich. Je to médium, ktoré hýbe svetom. 

PS: už dávno to nie je len Facebook 😉

Copyright © 2016 Štefan Polgári