RECENZIA: dabing pre video z Voices.com
Kde a ako získať profesionálny dabing do videí? Dá sa to celkom ľahko, rýchlo, pohodlne a dokonca lacno. Ako inak 😀
Kde a ako získať profesionálny dabing do videí? Dá sa to celkom ľahko, rýchlo, pohodlne a dokonca lacno. Ako inak 😀
Všade čítam, aké to majú chudáčikovia absolventi ťažké. Ako im dáva sám život jednu pecku za druhou. No bodaj by im nedával, keď sú neschopní, rozmaznaní a nič nevedia robiť.
Viva la Amérika! Ale nie. Doteraz som sa veľmi nezamýšľal, ako funguje vysoké školstvo v USA. V posledných týždňoch však chápem, že to je pecka. A pecka by to bola, ak by to bolo aj v Mozambiku alebo Mali. Proste systém je nastavený správne.
Nejdem písať niečo v zmysle 33 toolov, bez ktorých marketér neprežije. Ja dávam kusovky. PECKY. A jedna z toho je Lightshot, bez ktorého si prácu neviem predstaviť.
O mojom vzťahu k vysokým školám školám som už písal. Viac krát. Tri krát? Štyri! Teraz to je teda asi piaty krát.
Máme tu čas bakalárok a diplomoviek. Tí lepší niekedy robia aj dotazníky a snažia sa niečo zistiť, potvrdiť či dokonca vyvrátiť. Denne mi napíše pár takýchto ľudí. Veľmi rád dotazník vyplním, aby som im aspoň kúsok pomohol, ale pre pána Jána, REALLY?!
Sem-tam chodím na rôzne konferencie a stretnutia, kde sú ľudia so svojimi start-upmi. Ak opomeniem to, že neznášam slovo start-up, tak je to super. Ľudia robia projekty, snažia sa, často ešte popri škole a makajú. Nechcem sa teraz zameriavať na „nabudenie študentov“, no skôr sa podeliť s názorom.
Kubo dnes napísal o tom, ako sa zmenil. Rozhodol sa opustiť prestížnu pozíciu v Sygicu. Zhodou okolností spolu bývame a fakt zhodou ešte väčších okolností aj ja 1.5. opúšťam po viac ako roku kariéru projektového managera a idem naplno do vlastných vecí. Z pekného „platu“ idem do de facto ničoho.
Podľa mňa sa musí človek rozhodnúť. Či chce podnikať, alebo pracovať. Do kopy to proste nejde. Nikdy nebudete ani jednu z tých vecí robiť naplno. Je to nekonečný kruh toho, že chodíte do práce „pre peniaze“ a po príchode domov (s kusom šťastia aj popri) po robote si riešite aj svoje veci. Ale nerobíte naplno ani jedno. Nemáte kariéru, lebo tým nežijete a vlastne to nechcete robiť a zároveň nemáte čas na svoje veci, lebo chodíte do roboty 🙂
Ak chcete prísť o 17:00 z roboty a mať pokoj, nepodnikajte. Možno budete mať pekný, pohodový život. Ak však chcete byť v práci stále, robiť kedy chcete, spať kedy musíte a čítať maily v každej situácii, podnikajte.
Hlavný rozdiel je v tom, že pri podnikaní si nemôžete povedať že:
Pri podnikaní ráno vstanete a vravíte si
Sám som si musel uvedmiť aj fakt, že ak chcem robiť veľké veci, musím nájsť parťáka. Toho som našiel a „už tu nie som sám“. Pochopil som, že sa treba podeliť a je rozdiel sám zarobiť 1000€ mesačne a mať celých 100% a zarobiť mesačne spoločne 50 000€ a mať z toho dajme tomu 10%.
Je pekné chodiť do práce, ktorá človeka baví. Robiť ju naozaj dobre, šéf je spokojný a ja prídem večer domov a mám pokoj. No je ešte krajšie robiť pre seba. Makať, tvoriť ale aj „trhať si vlasy“ a zatínať zuby. Hlavným rozdiel je, že ich zatínate pre seba. Robíte stále a veľa.
Avšak, podnikanie dáva flexibilitu v tom, kedy bude človek robiť. O 13:00 po obede vlete je potrebné niekedy kúsok vypnúť. To, že sa idete na hodinku kúpať šéfovi asi nevysvetlíte 🙂 … ale aj tak vás to dobehne, nebojte sa 😀
Som zvedavý, či mi to vydrží. V práci sa človek veľa naučí, ale stále platí to, že ak sa prestanete učiť, je čas ísť. Čo som sa naučil ja v Digitasku mi ostane na celý život. Ďalšie práce ma len „prinútili“ a ukázali mi nové veci, čo tiež nie je na škodu.
Čo som tým chcel povedať ? Viz. obrázok nižšie 😀
Práve som mal stretko s jednou PPC agentúrou. Očividne vedeli o čom rozprávajú, ale utvrdil som sa v tom, že, aj keď mi to je ľúto, „fejs“ (čítaj face) predáva.
Dnes som sa utvrdil v tom, že človek pri stretnutí nemusí byť len múdry a vidieť do toho, ale hlavne musí vyzerať a rozprávať. Aj keď nie maxi múdro, ale k veci.
Toľko pohľad na dnešné stretnutie. Hádam na to budem aj sám pamätať 😀
Ako som sa tak minule rozprával s kamarátom, čo ešte chodí do školy, pozrel som sa do neba a ďakoval bohu, že to už nemusím riešiť. Som zástancom názoru, že škola je zabijak času – mimo doktorov, advokátov či učiteľov z presvedčenia. Niekedy však nie je iná cesta. Treba si užiť mladosť. To áno, ale niekedy sa treba zamyslieť. Či strácať čas v škole, alebo, ak človek presne vie, čo chce robiť, ísť TO robiť.
Hlavne z oblasti reklamy, marketingu či manažmentu. Ak investujete tých 5 rokov, čo by ste sa zaj*bávali na intráku a v škole, do praxe a čo i len zadarmo, bude to lepšie. Tak isto, ako žijete počas školy, môžete žiť počas 5 rokov a len si budovať skúsenosti. Stojí vás to menej peňazí a je to milión krát užitočnejšie. Ak si má vybrať zamestnávateľ medzi 5 rokmi praxe z oboru a školou, čo si asi vyberie ?
Ak si však človek nie je istý, či z neho bude barman, strechár, manažér hocičoho alebo asistent obsluhy hovnocucu je lepšie, ak svoj čas strávi v škole. Aspoň si vybuduje kontakty a užije si tú avizovanú mladosť. Radšej chodiť do školy, ako válať šunky doma a chodiť do lesa sadiť stromčeky za minimálnu mzdu. Keď je možnosť robiť a budovať prax v obore, ktorý človek CHCE, tak je a vždy bude prax jasná voľba.
Čo som tým chcel povedať ? Čím skôr si vyberiete, čo chcete robiť, tým skôr to dosiahnete. Ak to neviete, študujte.
Copyright © 2016 Štefan Polgári
Smutný príbeh, žiadne komentáre ešte nemám :(.
Pridaj komentár, nehanbi sa!