Tag -študenti

1
Niekedy je lepšie vybrať „školskú“ cestu
2
Unicamp umožnil voľný vstup na konferenciu a pre všetkých
3
Načo je škola v reklamnej a marketingovej oblasti? Na hovno!
4
Milá, vyšpúlená slečna hľadá prácu a nikto jej ju nechce dať!!!
5
Čo by sme robili bez internetu?
6
Chybné post socialistické zmýšľanie
7
Zdruhejstrany.sk – projekt, ktorý mohol a stále môže niečo zmeniť
8
Budujte osobnosť, nie firmu
9
Prečo nechcú študenti peniaze?

Niekedy je lepšie vybrať „školskú“ cestu

Ako som sa tak minule rozprával s kamarátom, čo ešte chodí do školy, pozrel som sa do neba a ďakoval bohu, že to už nemusím riešiť. Som zástancom názoru, že škola je zabijak času – mimo doktorov, advokátov či učiteľov z presvedčenia. Niekedy však nie je iná cesta. Treba si užiť mladosť. To áno, ale niekedy sa treba zamyslieť. Či strácať čas v škole, alebo, ak človek presne vie, čo chce robiť, ísť TO robiť.

Hlavne z oblasti reklamy, marketingu či manažmentu. Ak investujete tých 5 rokov, čo by ste sa zaj*bávali na intráku a v škole, do praxe a čo i len zadarmo, bude to lepšie. Tak isto, ako žijete počas školy, môžete žiť počas 5 rokov a len si budovať skúsenosti. Stojí vás to menej peňazí a je to milión krát užitočnejšie. Ak si má vybrať zamestnávateľ medzi 5 rokmi praxe z oboru a školou, čo si asi vyberie ?

Ak si však človek nie je istý, či z neho bude barman, strechár, manažér hocičoho alebo asistent obsluhy hovnocucu je lepšie, ak svoj čas strávi v škole. Aspoň si vybuduje kontakty a užije si tú avizovanú mladosť. Radšej chodiť do školy, ako válať šunky doma a chodiť do lesa sadiť stromčeky za minimálnu mzdu. Keď je možnosť robiť a budovať prax v obore, ktorý človek CHCE, tak je a vždy bude prax jasná voľba.

Čo som tým chcel povedať ? Čím skôr si vyberiete, čo chcete robiť, tým skôr to dosiahnete. Ak to neviete, študujte.  

Unicamp umožnil voľný vstup na konferenciu a pre všetkých

Práve sa ku mne dostala informácia, že na Unicamp sa môže prísť pozrieť každý ! Aj bez vstupenky ! Zmenili sa priestory, kde bude miesto pre všetkých, čo sa budú chcieť prísť pozrieť.

Chcem vidieť tento úžasný článok celý!

Načo je škola v reklamnej a marketingovej oblasti? Na hovno!

Skvelý článok v podaní Miša Pastiera.

Citujem:
Keď skončím odbor v kreatívnej oblasti, tak dostávam titul nie za to, že som v tom dobrý, ale za to, že som to vydržal a akceptoval systém. To je absurdné ocenenie. Preto sa nikto v kreatívnom priemysle nepozerá na to, čo ste vyštudovali! Pýtame sa, čo ste reálne robili, čo viete, čo chcete robiť. 

Kedy ste videli na komerčnej odbornej konferencii prednášať pedagóga, ktorý učí odbor marketingovej komunikácie? Ja len možno trikrát z vyše 100 prednášok. Ak nemáme pedagógov, ktorí majú čo povedať, dal by som im novú úlohu alebo zamestnal viac projektových manažérov. Nech študentom organizujú čas, vytvárajú priestor na spoluprácu. 

Príkladom dobrej práce je nový projekt Eskalátor.eu v podaní mojich spolužiačok – Veroniky a Lenky. Makajú, čo vám poviem 🙂 Lenka chce byť očividne copywriter a Veronika designér. Pracujú na sebe a to je v tomto odbore to hlavné!

 Čo som tým chcel povedať? Ľudia, snažte sa!

Milá, vyšpúlená slečna hľadá prácu a nikto jej ju nechce dať!!!

Zase som si takto doobeda úspešne zdvihol tlak. Na stránke FMK som našiel link na rozčúlený post mladej blogerky, nádejnej milionárky, menom Kamila Klimentová.

I wanna be a millionaire

I wanna be a millionaire

Mladá dáma (staršia o 3 roky ako ja) sa rozčuľuje, aký je svet zlý, ako nemákontakty“ a ani rodina jej, chudinke, žiadne neposkytla. Vyhnem sa zbytočnému rozčúleniu a prejdem k veci.

Čo si, milá Kamka, spravila pre to, aby si tie kontakty získala ?

  • Zapájala si sa na škole do súťaží?
  • Písala si tie zatracované ŠVOČky?
  • Chodila si na prax? Či si len zbierala pečiatky ako tvoji, predpokladám, že rovnako rozčúlení, spolužiaci?
  • Bola si na nejakej konferencii?
  • Na nejakom Campe?
  • Prečítala si inú „knihu“ ako Nový Čas?
  • Si v niečom dobrá? Či sa chceš len vyškierať ako na fotke na blogu?

Nabudúce sa zamysli. V poslednej dobe vzniká mnoho súťaží ako Žiarovka, Cikrulátor, Doska… Zapojila si sa do nejakej? Máš v životopise okrem ukončenia školy aj niečo iné?

Keď som mal 14 rokov, každú sobotu som musel (ako idiot) vstať o 7:00 ráno s opicou ako svet a ísť roznášať noviny po meste.  Za 200 korún mesačne. A som veľmi rád. Naučil som sa, že peniaze nerastú na stromoch a aj pre tých 200 korún treba bojovať.

Čo si urobila pre seba ty, okrem bedákania, aký je tento svet nespravodlivý? 

 

Čo by sme robili bez internetu?

Až pričasto sa v poslednom čase zaoberám tým, čo by sme robili, ak by sme nemali internet. A to nehovorím o tom, že celá ekonomika (a možno aj štát) stojí a padá na komunikácii pomocou internetu. Degenerovaná generácia? Priťažké slová na posilvestrové popoludnie. Áno, ani ja by som si to nevedel predstaviť. A áno, nie je to najlepšie. No predstavil som si, aký bol život predtým.

De-generácia

De-generácia

Stále existovala vec, bez ktorej sme si v určitom momente nevedeli predstaviť život. Pre pár rokmi sme sa pýtali, čo by sme robili bez mobilu. Teraz to je internet. Pred mobilom to bol počítač (bez internetu). Pred počítačom káblovka a satelit. Predtým TV, kde bola STV1, SVT2 a Markíza. Pred TV to bolo rádio, pred rádiom… A tak môžme pokračovať.

Proste stále existovala a bude existovať vec, bez ktorej si život nevieme predstaviť. Možno si o pár rokov povieme, čo by sme robili bez tabletu. Potom možno príde hyper kontinuálny transfunkcionér, bez ktorého by zrejme všetci v strašných bolestiach umreli.

Minule sme sa na intráku bavili o tom, čo asi robili študenti, keď nemali PC resp. internet. Čo asi tak robili? Pili? Nevieme. Je tento svet zlý? Sedíme doma a pozeráme do plochej svietiacej dosky a počúvame stále primitívnejšie pesničky. Svet uteká tak rýchlo, ako nikdy predtým. Svet sa zmenšuje, ale ľudia sú si stále vzdialenejší. Nejdem filozofovať, keďže som aj ja vzorový príklad tejto „stratenej generácie“.

Chybné post socialistické zmýšľanie

Nechcem otvárať nekončiacu tému vzdelania na Slovensku, len by som rád poznamenal, na čo som dnes prišiel. Všetci dnes tlačia na „mladých“, aby sa hrnuli na vysoké školy, gymnáziá a „študovali“. Bez titulu si hovno. Paráda. A sme doma. Toto je večný agrument post socialistickej spoločnosti, ktorá zažila sociálny útlak, kedy zrazu bolo trebatitul„. Odrazu musel každý študovať. Končiť všakovaké sociálne vedy, len aby sa mohol zaradiť medzi MaGoRov. Bola tu diera. Ktorá možno ešte stále je. Neviem.

Základná idea je, že bolo treba túto socialistickú dieru zaplátať. Hocijako. Naši rodičia študovať už nemohli resp. nechceli (nemali čas – mali deti – nás). A tak sa vyprofilovala úžasná dogma, že bez titulu si hovno. Áno, bolo to tak. Titul bol práve to, čo odlišovalo ľudí. No je tomu tak aj dnes ? 

Dnes má titul skoro každý. Veď kto by chcel byť hovno, že? Všetci sú manažéri a sociálni pracovníci. Magistri. A kde sú títo majstri športu po škole? Presne tam, kde by boli bez vysokej. Čo iné môžu reálne ponúknuť, ako absolventi strednej školy? Titul? To je všetko. Firmy, a dokonca zrejme už ani štát, si nemôžu dovoliť chovať magistrov len preto, že sú magistri. Čím ďalej tým menej sa pozerá na to, kto má titul a kto nie. A ak áno, zohľadňuje sa aj z akej školy. Takže rýchlokvasné pseudo tituly sú asi tak platné ako vrece piesku na púšti. Áno, väčšina dnešných študentov ide do školy, aby priniesla ďalší „piesok„. Nikto nerozmýšľa nad tým, že by mal radšej siahnuť po flaši vody. Všetci nosia piesok. Tak prečo aj ja nie? Dnes sa nepozerá na to, čo človek vie. Čo ho zaujíma. Čo ho baví.

Príkladom zo života je môj kamoš. Skončil elektrotechnickú strednú školu a od malička sa o to zaujímal. Má skill. Na vysokej bol, no neprišiel na to, načo by tam ďalej mal ostávať. Teraz si našiel „podradnú“ robotu elektrikára a má viac ako vyštudovaný pedagóg s 10 ročnou praxou. Do roboty sa teší. Kto toto môže povedať ? Ten, ktorého zobrali do roboty vďaka tomu, že má titul? Asi ťažko. 

Aká diera vzniká dnes? Rušia sa stredné odborné školy. Kto bude stavať, kto bude variť a kto bude drevár, keď vymrie socialistická generácia? Tí, čo sa 4 roky učili „všetko“ na gymnáziu a ďalších 5 na vysokej sa naučili NIČ? Ja osobne na sebe pozorujem, že som zrejme na vysokej osprostel. Veru. Slávne časy strednej školy, kde sa učilo žiť a nie prežívať.

Čo som tým chcel povedať? Netreba sa učiť. TREBA SA SNAŽIŤ!
PS: samozrejme, ak chce niekto robiť učiteľa, právnika, doktora či logistu, tak chodí do školy rád.  Kto chodí do školy rád a verí tomu, tak klobúk dole. Ja som to nikdy nezažil. 

Sorry za trápny článok. Kto to prečítal až do konca, prosím, vyjadrite sa v komentároch 😉 

Zdruhejstrany.sk – projekt, ktorý mohol a stále môže niečo zmeniť

Pred pár rokmi som s Martinom Kuchárom  spustil portál Zdruhejstrany.sk. On bol šéf a ja som to vlastne zafinancoval. Chvíľu to šlo parádne, no eufória upadala a portál začal stagnovať. Neboli ľudia na písanie článkov a morálka upadala. Martin už na to nemal nervy a začal riešiť iné veci. Teraz som prednedávnom predlžoval doménu  a odvtedy rozmýšľam, čo s tým. Je toho proste škoda. Je to výborný projekt pre sebarealizáciu študentov a mladých ľudí. Písanie o teoreticky hocičom. Pozerať sa na vec proste z druhej strany. Dnes je doba zlá. Je tu akási pseudofinančná kríza, ktorá sa skôr podobá na morálne dno spoločnosti.

Nikto už dnes nechce meniť svet? Portál má prirodzenú návštevnosť a veľký potenciál. Nechce to nič, len jedného hrdinu, ktorý by sa toho chopil. Každý by sa mohol vyjadriť a prejsť z blogovania na „reálnu publicistiku„.

Snáď niekto ocení túto možnosť. 
V pohode píšte  na stefan@polgari.sk, volajte na 0911 122 199, ICQ 229882193, Skype stevopolgi.

Čaká ťa možnosť meniť názory a celý svet ! 🙂

 

Budujte osobnosť, nie firmu

Jedna moja kamarátka rada a dobre píše  a tak som sa rozhodol jej pomôcť. Urobiť ďalšiu stránku www.nejake-super-texty.sk. Zmysel podľa mňa nemá zmysel a tak  sa bude experimentovať. Začnem projekt reálnej copywriterky. Budovať osobnosť, meno a v neposlednom rade vtlačiť do mysle klientov nie korporátne logo, ale reálnu fotku pracovníka, ktorý niečo vytvára. Zabezpečiť to, že pri online komunikácii sa mu vybaví reálna osobnosť, ktorej dôveruje a s ktorou denne komunikuje. Priblížiť online kontakt čo najviac reálnemu kontaktu. Lebo keď si tak prehliadam firemné stránky, katalógy a podobne, až príliš často nachádzam moje obľúbené vysmiate tety z fotobanky 😉

Aktualizované:
Hodí sa to hlavne pre freelancerov a menšie firmy, v ktorých figurujú jednotlivci a nie celé tímy ľudí.  Za upozornenie ďakujem mladému a úžasnému grafikovi Ladislavovi Menyhartovi.

Čo som tým chcel povedať ? 
Niekedy je lepšie sa prezentovať ako reálna osobnosť, ktorú klient „pozná“.

Prečo nechcú študenti peniaze?

Keď som začínal na intenete, registroval som do katalógov. Super práca. Horšie to už je len v hydinárni na okraji Pekingu. No, aj to bola práca. Mohol som ju robiť kedy chcem a pri chytení patričného skillu som vedel dať aj 5-6 € za hodinu. To nemá ani polovica štátnych zamestnancov.

Dnes sa zamýšľam nad tým, že svet sa kazí. Každý chce peniaze. Hlavne študenti. Každý jeden chce byť manažér a váľať šunky. To je síce pekné, ale 90% z nich nevie ani válať šunky. Keď som sa snažil kamarátom dohodiť práce ako copywriting, registráciu do katalógov, výmenu odkazov a pod., tak ma zarazilo, že drvivá väčšina z nich to proste nechce robiť. Idú do Tesca za pokladňu za 2 € na hoďku a sú radi. Nedokážem im vysvetliť, že ak by sa kúsok snažili mali byt 10x toľko. Nevedel som to pochopiť a doteraz neviem. Stačilo by sa pýtať, kúsok čítať a počúvať. 

Prelom v mojom živote prišiel, keď som si uvedomil, že na ľudí treba sr*ť. Nechceš? Oooook, mne je to v celku jedno. Kým ktokoľvek neprejaví samostatne záujem o nejaké info, nikomu nič nehovorím a ani hovoriť nebudem. Ja nikoho nútiť nebudem.

Je to chyba systému. Žiaci čakajú na spasenie po strednej či vysokej škole a nakoniec im ozaj ostáva len najväčší zamestnávateľ na SR či tá pokladňa v Tescu…

Čo som tým chcel povedať?
Ľudia si vôbec neuvedomujú potenciál „nemanuálnej práce“ v kombinácii s nulovou snahou týchto „manažérov“.

Copyright © 2016 Štefan Polgári