VIDEOROZHOVOR: aké to je založiť reklamnú agentúru a ako sa hľadajú ľudia

Aké to je založiť reklamnú agentúru od začiatku? Ako sa hľadajú ľudia a ako klienti? Super rozhovor s co-fouderom agentúry Hype Marekom.

SoundCoud už nebude, keďže by som musel prejsť na platenú verziu … tak tu máme mp3jku 🙂

 

Vitajte pri ďalšom videoblogu! Dnes som tu s Marekom z agentúry Hype. Budeme sa rozprávať o tom, kedy je najlepšie založiť si marketingovú agentúru. V súčasnosti je totiž taký trend, že všetci si zakladajú agentúry a ani nevedia prečo. Zistíme, aké strasti alebo útrapy sprevádza preklenutie jedného-dvoch ľudí, ktorí simulujú agentúru, na reálnu agentúru. Marek spoluzaložil agentúru Hype, ktorá rieši najmä online kampane. A popritom natáča aj videoblogy, takže sme dvaja harcovníci!

Čaute, presne tak!

 

Zase sa budeme hrať Need For Speed Carbon – najlepšiu hru, aká existuje na Xbox. Budeme sa rozprávať o agentúrach a o živote v agentúre. (K Xboxu:) Máme to už všetko nastavené?

Počuj, ty to musíš mať už dobre nahraté!

 

Odkiaľ pochádzaš, aké máš vyštudované školy?

Som z Bratislavy, väčšinu času som prežil na Dlhých dieloch v Karlovej Vsi. Teraz bývam na Račku. Chodil som sem na základku, na gymnázium aj na výšku. Na Ekonomickej univerzite som študoval cestovný ruch. Chvíľu som v cestovnom ruchu aj robil, tam som sa dostal k marketingu. (K Xboxu:) Počkaj, musím sa sústrediť aj na hru, je to náročné!

 

Multittasking.

Hej, multitasking v praxi. Robil som v cestovke a videl som, že niektoré veci sa v rámci marketingu dajú vylepšiť. Začal som sa tým zaoberať, začalo ma to baviť. Popri tom, ako som predával zájazdy, zistil som, že veľa času trávim na Facebooku. Tak som začal hľadať podnikateľskú príležitosť, zisťoval som, čo všetko sa dá na Facebooku robiť. Založil som nejaké facebookové stránky, obchodoval som s nimi, až kým som nezistil, že tie stránky viem relatívne dobre budovať, viem s nimi celkom dobre pracovať.

To bolo v období, keď tu Facebook len začínal. Všimol som si, že je veľa firiem, ktoré s tým nevedia robiť, alebo si ani nevšimli, že takýto trend prichádza. Začal som im to ponúkať ako freelancer. A potom, postupne, som sa cez Facebook dostal k celkovému marketingu.

 

A kedy padlo rozhodnutie, že je čas spraviť si agentúru?

To trvalo dosť dlho. Nejaký čas som freelancoval a konzultoval, potom som si prešiel start-upovou scénou. V jednom start-upe som pôsobil aj interne, volal sa Justis, bol to celkom ambiciózny aj úspešný projekt, neviem síce, ako sa mu darí dnes, ale v tom období to bol celkom boom. No a počas toho, ako som tam pôsobil, všimol som si niektoré veci, ktoré sú v start-upoch dosť haluzné a dynamické, a rozhodol som sa preniesť ich do agentúrneho, marketingového sveta.  To bolo okolo roku 2014, keď som sa rozhodol založiť si agentúru.

 

A nezakladal si ju sám.

Zakladal som ju s Peťom, ktorého som paradoxne spoznal až vtedy, keď sme sa rozhodli založiť si agentúru. Bola to láska na prvý pohľad! Stretli sme sa a bavili sme sa o tom, že on robí vo veľkej agentúre a ja v agentúre nerobím, takže potrebujem presne takého parťáka. Zistili sme, že on má skúsenosti, ktoré mne chýbajú, a naopak, ja mám pohľad na veci, ktorý chýba jemu, vrátane skúseností zo start-upového sveta. (K Xboxu:) Kokos, mne vôbec nejde tá hra!

 

Však Máš Nissan 350Z a ja mám Mazdu 3.

Nehovor to nahlas.

 

Ale je super, že si stretol takého človeka. Je totiž náročné založiť si agentúru a riešiť zamestnancov… A kedy je podľa teba správny moment založiť si agentúru? Mnoho ľudí si totiž zakladá agentúru instantne – majú troch klientov, tak si založia agentúru, ktorú v princípe nasimulujú.

V prvom rade musíš vedieť, prečo ju vôbec zakladáš. My sme sa orientovali na start-upy, vtedy to bol úplný vrchol, boom start-upov. Takže ak si myslíš, že je niečo, čo môžeš priniesť do brandže… Lebo tých agentúru je dnes milión!

 

Čo marketér, to agentúra.

Áno. Ale nemyslím si, že je na to jednoznačná odpoveď. Musíš cítiť, že chceš niečo budovať. Nie je to ako freelancovanie. Keď freelancuješ, máš klientov aj príjem, no nepotrebuješ to extra budovať, kdežto pri agentúre musíš byť odhodlaný pracovať na tom, venovať tomu deň aj noc, robiť miliardu vecí, ktoré si neočakával.

 

Ktoré veci sú také, na ktoré ľudia zabúdajú? Mnohí si možno myslia, že majú agentúru, majú klientov, rozhodia prácu medzi niekoľkých ľudí –  a budú za vodou.

Aj ja som si to myslel, v princípe. Predstavoval som si, že najzákladnejšie je zohnať klienta (to zvládneme), zohnať ľudí (to zvládneme), rozložiť medzi nich úlohy (však vedia, čo robiť)… Nebol som až taký naivný, aby som si myslel, že budem za vodou, ale zistil som, že to obnáša veľa inej práce. Nehovorím o účtovníctve a faktúrach, lebo od toho som, našťastie, oslobodený, mám Peťa, ktorý sa v tom vyžíva.

Mňa to vôbec nevadí, som skôr na kreatívne veci. A potom práca s ľuďmi je to, na čo ľudia zabúdajú. Je úplne iné manažovať seba alebo dvoch ľudí, s ktorými spolupracuješ, a manažovať väčší počet ľudí. Čím je agentúra väčšia, tým je to problematickejšie. My sme teraz desiati, nie je to až také veľké číslo, ale už teraz vidím, koľko práce je s tým. Takže musí ťa to baviť.

 

Veľa freelancerov je zvyknutých makať s tým, že ak dostanú chuť ísť sa o štvrtej okúpať, tak sa pôjdu o štvrtej okúpať. Ale v agentúre to nejde. Musia sa zaprieť. Jedna vec je, čo by mohli teoreticky robiť, druhá vec je, čo by mali robiť podľa správnosti… A je podľa teba ľahké zohnať dobrých ľudí?

Poviem úprimne, že to je asi najťažšie. Ide o to, že dobrí ľudia si nepotrebujú hľadať prácu. Slovensko je taký malý trh, taký malý piesoček, že tých dobrých ľudí je tu pár. Nenájdeš ich na Profesii, cez nejaký inzerát. Ak chceš nájsť dobrého človeka. musíš headhuntovať. To je o vyhľadávaní si jednotlivcov, o odpúračaniach od kamarátov.

 

Však aj mne si písal.

Každému som písal. Koľkokrát napíšem niekomu, či nevie o dobrom copywriterovi alebo grafikovi, a ten niekto mi odpovie: „Je mi ľúto, hľadám takého istého človeka.“ Všetci hľadajú všetkých ľudí! A schválne vtedy, keď niekoho hľadáme my, hľadajú ho aj všetci ostatní.

 

Napríklad PPCčkárov hľadajú stále. Neexistuje vesmír, v ktorom nehľadajú 10 PPCčkarov naraz. A pritom stať sa PPCčkarom nie je až také zložité. Zložitejšie je podľa mňa stať sa dobrým kopíkom.

Čo ja viem, v tomto by som ti vedel celkom oponovať.

 

No daj.

Kopík musí mať talent a cit. To platí o každej kreatívnej práci, aj o grafikovi. Čo sa týka PPCčkara, je pravda, že si ho vieš viac vydrieť ako kopíka, aj to, že základy PPCčka zvládne každý, kto si pár vecí odkliká… Ale ak chceš robiť zložitejšie PPC stratégie, potrebuješ viac skúseností. U kopíka platí, že keď má talent a čo-to už napísal, môže byť dobrý už aj ako junior. Ale PPCčkar potrebuje mať skúsenosti oddreté, aby vedel, čo reálne funguje a čo nefunguje. Musí poznať všetky nástroje a možnosti, ktoré má k dispozícii. Ja si myslím, že PPCčkar je dosť náročná práca.

 

Ja si to stále predstavujem tak, že keď zoženieš kvalitného človeka, ktorý má IQ nad 120, pošleš ho na päť školení, kde sa všetko naučí, bude to tri mesiace riešiť… Neverím, že sa nestane dobrým PPCčkarom!

Po troch mesiacoch?

 

Ak si šikovný človek, máš motiváciu a nie si len optimista, čo si odsedí do piatej, aby sa potom išiel naobedovať, naopak, chceš sa tomu venovať, chceš byť dobrý, myslím si, že je to práca s technikou, ktorú sa vieš naučiť robiť.

Áno, môžeš sa veľmi rýchlo naučiť byť PPCčkar – možno dobrý, ale určite nie výborný.

 

Ja si všetko ľahko predstavujem, to je pravda.

Však to je pozitívne, treba byť optimista. Ak má byť ten PPCčkar len nejaký vyklikávač, ktorému povieš presne, čo má spraviť, a on to všetko vykliká, môže byť, stačí mu poznať nástroje. Ale keď máš vytvoriť zložitejšiu stratégiu PPC, dajme tomu v zložitejšej kampani alebo pri dlhodobejšej stratégii pre e-shop, nie je to simple.

 

Nie je to simple, ale nemyslím si, že je to taká raketová veda. Teraz ma budú všetci PPCčkari nenávidieť.

To si presne myslím. 🙂 Keď si niekedy budeš hľadať PPCčkara, tak budeš počúvať, že „veď si hovoril, že to ľahké. Urob si školenie“.

 

Tak stať sa dobrým PPCčkarom nie je úplne ľahké. Ale základy, resp. to, čo ti stačí pre 80 percent klientov, to nie je až také ťažké.

Áno, to môžem potvrdiť. Väčšine klientov, ktorých máme v agentúre, by stačila priemerná úroveň. Ale sú klienti, ktorí sú zložitejší. Napríklad máme e-shop, ktorý funguje na viacerých trhoch – v Nemecku, Rakúsku, Česku, Slovensku – a máme mu nastaviť nejakú stratégiu. On má nejaké očakávania, vie presne, koľko stojí jedna konverzia, a my mu máme priniesť lepšie výsledky. Keď sa bavíme o centíkoch za jednu konverziu, práve tam sa ukáže dobrý PPCčkar! Tam sa ukáže to, kto to vie a kto to nevie robiť.

 

A pri akej pozícii je to jednoduchšie? Ľahko sa ti hľadajú napríklad accounti? Ktorá pozícia sa z osobnej skúsenosti hľadá najľahšie? Viem, že programátora nájsť je ťažké, ale sú nejaké typy ľudí, ktoré sú ľahšie zohnateľné?

Závisí od situácie na trhu a od toho, akú úroveň hľadáš – či juniora alebo seniora – lebo najľahšie sa zháňajú stážisti, ktorým dávame 50 eur na kávu (a to je stále lepšie ako vo väčšine agentúr). Mladí sa nám hlásia aj sami, neustále máme na stole CVčka od ľudí, čo práve končia školu. Ale čím skúsenejšieho človeka chceš, tým ťažšie sa hľadá. A je jedno, na akú pozíciu.

Ani accounta nebolo také jednoduché nájsť. Väčšinou sme vedeli zohnať len offlineových, ktorí vedeli robiť printy. My sme však hľadali aspoň akého-takého profesionála v digitále, ktorý by nevyzeral ako debil pred klientom. To je už trochu zložitejšie.

 

Ale veď Radka je super, nie?

Radka je super, jasné. Napríklad kopík sa nám niekedy hľadal ľahko, ale teraz sa nám hľadá veľmi ťažko.

 

(k Xboxu:) Ideš v protismere kámo.

Nejdem v protismere, čo robíš?

 

Počkaj, ja som horný?

Ty si horný, jasné.

 

Ja som ešte na štarte! To je paráda! Teraz to už asi vyhráš.

Akože tak si nefandím…

 

Ešte k tým ľuďom som sa chcel opýtať: Akú veľkú rolu hrá plat pri hľadaní ľudí v kreatívnej brandži? Ak máš napríklad seniorského človeka a sľúbiš mu o päť kíl viac, oželie to, že sa má aktuálne dobre a prejde k tebe?

Ak sa má dobre a aj firemná kultúra je dobrá, pravdepodobne sa s tebou nebude chcieť o tom rozprávať. Nedôjde vôbec k tomu, že by si mu ponúkol o päť kíl viac. Ale áno, v tých seniorských pozíciách hrajú rolu do veľkej miery aj platové podmienky. Pri tých juniorských nie, tam ide o skúsenosti. Juniori vedia, že ich zúročia, takže im nevadí, ak budú na začiatku podhodnotení.

 

To je zaujímavé, lebo ja som si myslel, že ak seniorovi ponúkneš viac peňazí…

Určite to závisí aj od konkrétnej osobnosti, ale ak je niekto úplne spokojný a uvedomuje si, že to nie je samozrejmosť (pretože mal už viacero skúseností, robil aj niekde, kde to nefungovalo), trikrát si zváži, či má plat, ktorý mu stačí, či má všetko, čo potrebuje, alebo či bude mať o päť kíl viac a možno nebude až taký šťastný…

 

To je správne. Ja sa tiež snažím smerovať svojich ľudí k tomu, že nie je najdôležitejšie, koľko majú peňazí, ale to, akí sú šťastní celkovo. Keď chodíš do práce preto, aby si potom mohol plakať v BMWčku, nie je to úplne fit… A mal si nejaký projekt, na ktorom si spálil prachy?

Nerobili sme projekt, pri ktorom by sme spálili prachy. Skôr sme spálili peniaze na neplatiacich klientoch. Na to si treba dávať pozor – na klientov, ktorí platia zle alebo neplatia vôbec. Ale teraz keď si spomínam, na začiatku sa nám stalo, že sme pri klientovi nemali úplne jasnú predstavu. Nacenenie z brucha je to najhrošie. Potom dôjde k reálnej exekúcii a zistíš, že tomu venuješ päťkrát viac času, ako to bolo nacenené. To sú veci, na ktorých reálne spaľuješ najviac peňazí. Často si to ani neuvedomíš, len vieš, že robíš ako debil a nezarábaš skoro nič.

 

Že niečo si nacenil na 30 hodín, ale trvá to 150.

Aj také sú.

 

Reálne som to zažil. Programátor buď niečo zle pochopil, alebo to nepochopil, no tváril sa, že to pochopil… Potom zistil, že to nebude až také jednoduché.

Na začiatku, ešte predtým, ako som si založil agentúru, financoval som nejaké projekty… A vtedy sa mi stalo, že som si pri grafike povedal, že sám to odhadnem, sám ju nacením, ani sa nebudem pýtať grafika, koľko to bude trvať… Nakoniec, keď to grafik zbadal, zistil som, že na tom bude desaťkrát viac práce. Vtedy som sa poučil, že ak budem chcieť niečo naceňovať, budem sa musieť opýtať človeka, ktorý to bude robiť.

 

Tak toľko dnes s Marekom o agentúrach. Snáď ste sa niečo naučili a ak sa chystáte zajtra na živnostenský úrad, dvakrát si premyslíte, či pôjdete do vlastnej agentúry.  Nie je to úplne jednoduché.
Ak vás to baví, agentúra môže byť v pohode. Ale je to makačka. Kreatíva nie je taká zábavná, ako sa môže javiť zvonka. Je to fakt drina.

 

Jedna vec sú fotečky na Facebooku, druhá vec je realita. A týmto by sme to mohli aj ukončiť.

Dočítané? Páčilo sa?

Keď napíšem niečo nové, pošlem o tom holuba. Priamo na mail!

Váš email skončí v Mailchimp liste, ktorý používam na notifikácie o nových článkoch. Nič viac nedostanete, ani ak by ste chceli.

Chválospevy smerovať na:

Štefan Polgári

Mám rád rýchle riešenia. Radšej veci robím, ako sa o nich rozprávam a to oceňujem aj na ostatných. Pomôžem ako viem, stačí sa ozvať. Karma je zdarma a verte mi, DONE is better than perfect.

  • > Keď si niekedy budeš hľadať PPCčkara, tak budeš počúvať, že „veď si hovoril, že to ľahké. Urob si školenie“.

    Podpisujem. 😀

Copyright © 2016 Štefan Polgári