Infantilný krátky blog o tom, ako mediálne súcitíme

Vybuchli bomby v Bostone. Áno, je to strašné a odsúdenia hodné. Všetci súcitia s obeťami, celý svet smúti. Čakám, kedy vyhlásime štátny smútok.

To, ale že denne umierajú stovky detí nie len v krajinách tretieho sveta už nikoho netrápi. Áno, je to smutné, ale je to tak. Smútime a oplakávame to, čo je v telke, to čo ide v rádiu a to čo máme na nástenke Facebooku. Možno sa nás to týka kúsok viac, ako „deti v Afrike“, ale ani zďaleka to nemá takú dôležitosť.

Deti v Afrike? Staré. Nezaujímavé. No a? Ja chcem oplakávať Boston, však to je v AMERIKE! (nie je to narážka, ale ak by sa to stalo napr. v Taliansku určite by z toho nebola taká udalosť)

To že dnes v Iráne zomreli stovky ľudí pri zemetrasení  ste zachytili? Ani ja nie.

Je to hit, je to šik oplakávať Ameriku. Hlavne online a medzi polievkou a druhým jedlom na obede. Obede, ktorý tak chýba tým, na koho by sme si mali spomenúť …

Dočítané? Páčilo sa?

Keď napíšem niečo nové, pošlem o tom holuba. Priamo na mail!

Váš email skončí v Mailchimp liste, ktorý používam na notifikácie o nových článkoch. Nič viac nedostanete, ani ak by ste chceli.

Chválospevy smerovať na:

Štefan Polgári

Mám rád rýchle riešenia. Radšej veci robím, ako sa o nich rozprávam a to oceňujem aj na ostatných. Pomôžem ako viem, stačí sa ozvať. Karma je zdarma a verte mi, DONE is better than perfect.

Copyright © 2016 Štefan Polgári