Archív -2012

1
SK-NIC – tri malé kroky vpred a jeden veľký vzad
2
ICQ is not dead! ICQ ako business komunikačný kanál
3
AdWords životopis
4
Ľudia sú si pri komunikácii súdení
5
Milá, vyšpúlená slečna hľadá prácu a nikto jej ju nechce dať!!!
6
QuickKancle – aby mali kde neziskovky skloniť hlavy
7
Logika nepustí, alebo zamorenie „H“ tagmi na stránkach
8
Čo by sme robili bez internetu?

SK-NIC – tri malé kroky vpred a jeden veľký vzad

Na sme.sk vyšiel článok o „doménových špekulantoch„. Je tam spomenutý chudák pán Bórik, ktorý musel zachraňovať doménu pred nenásytným špekulantom. Nad tým som sa len pousmial. Nejdem to tu rozoberať, lebo je to celé smiešne. Modelová situácia: niekto nezaplatí za doménu. „Špekulant“ ju zaregistruje, pretože je voľná. Čo je na tom zlé? Chceme chrániť ľudí, čo neplatia za domény? Joke? Ak majú ochrannú známku, to beriem. Ale prosto nezaplatia a oni sú poškodení? Smiešne!

Pre úplnosť, čo je to špekulant: špekulant je zrejme mladík, ktorý v kapucni sadá za PC a za hrôzostrašného smiechu „okráda“ chudákov podnikateľov o domény, za ktoré NEzaplatili. 

Prototyp doménového špekulanta

Prototyp doménového špekulanta

 

Čo sa mení ? 

  • domény sa budú dať registrovať na viac rokov (OK)
  • konečne sa zruší 14 dňová doba na zaplatenie domény (OK)
  • zavedie sa kreditný systém  (OK)
  • doménu si bude môcť regnúť aj občan mimo SR (FAIL)

Registráciu na viac rokov beriem. Super. Zrušená 14 dňová lehota? Super. Kreditný systém? Celkom nechápem, ale beriem. Ale prečo chcú umožniť registrovať domény občanom mino SR? Chcú chrániť trh proti akváriovým rybičkám a zároveň otvoria dvere žralokom ? Podnikatelia sú poškodení a nechcú vyjednávať so Slovákmi, ktorí za pár EUR „špekulujú“. Paráda. Som zvedavý, ako budú vyjednávať s nadnárodnými firmami, čo majú niekoľko desiatok tisíc domén. Oni ich za pár EUR určite nepustia.

Domény sú ako výklad. Človek si ho predplatí na rok a ak nezaplatí, tak mu výklad o 11:30 vyprázdnia a môže si ho kúpiť nový záujemca. To, že sa na výklad chodí pozerať denne stovka ľudí a predchádzajúca firma ho uvádza ako „svoj výklad“ je úplne nepodstatné. Proste NEZAPLATILA a výklad už kúpil niekto INÝ. Čo je na tom nepochopiteľné ?

ICQ is not dead! ICQ ako business komunikačný kanál

Markíza kúpila ICQ. Takže podľa Živé.sk preberá Markíza (CET21) po Centrum holding jednu z najväčších komunikačných sietí na svete – ICQ. Už dávnejšie sa vyskytli zlé hlasy, že ICQ „jede do kytek“. Údajne nestíha za Facebookom, Twitterom, gTalk a pod.

Podľa mňa je však ICQ najvhodnejší komunikačný nástroj na textovú komunikáciu v rámci podnikania. Je hlavne rýchly. Potichu beží v pozadí a ak niečo niekto napíše, tak až vtedy si to všimneme. Všetko treba riešiť ASAP. Mail je fajn, ale nikdy neviete, či človek sedí za PC. Ak máte ICQ, je proste „zelený“ a hurá komunikovať. Má to históriu komunikácie. Je to proste real time komunikácia.

Ako môže ICQ nahradiť Facebook? Myslím hlavne komunikáciu s klientom či medzi firmami. Pridáte si klienta, kódera, programátora, grafika medzi priateľov? Ťažko. Aby videl vaše opilecké, chatové, discotékové a iné výčiny? Ako včera poznamenal kamarát, Facebook je o ozajstných priateľoch. Twitter je o tých, s ktorými by ste chceli byť priatelia. Skype je o hovoroch a textová časť nie je až taká pohodlná. A ICQ? Na ICQ nenájdete fotky, odkazy… Je to čistý komunikačný nástroj. Nezahlcuje informáciami. Čistá a rýchla komunikácia 🙂 Možno by sa malo ICQ začať profilovať ako business nástroj a nie hračka 12 ročných EMO detí.

Čo som tým chcel povedať? ICQ is not dead! 

AdWords životopis

Tak som sa dnes trochu (veľmi a dlho) pohral s novým CV-čkom 🙂 Díki za názory, díki za zdieľanie 🙂



Aspoň Like! poprosím, keď už nič 😀

Ľudia sú si pri komunikácii súdení

Na svete existuje veľa ľudí. Momentálne (10.1.2012 10:03) 6 845 800 288 kusov ľudí. No stane sa, že sa stretnú dvaja ľudia, ktorí sa v živote nevideli a komunikujú inak, ako ostatní. Proste plynulo. Pozorujem to už niekoľko rokov, že každý človek má svoj okruh plynulo-komunikujúcich ľudí. Nejde ani tak o to, ako veľmi ste na človeka naviazaný, aký ste „kamaráti“ či rodina.

Aj s najlepším kamarátom sa dá komunikovať „kostrbato“ a s niekým nezmámym úplne plynulo. Proste slová plynú. Je to super pocit, ak človek komunikuje rýchlo, vecne a bez rozmýšľania. Dialóg je vyvážený, každý povie cca. rovnaký objem informácií bez ohľadu na postavenie či fundovanosť v obore. Nie je to tak, že jeden rozpráva a druhý prikyvuje a čaká, kým skončí, aby mohol niečo povedať. Proste to cítia, že niekto chce niečo povedať.  Neviem čím to je spôsobené. Prirovnal by som to k déja vu. Veľa ľudí to zažilo, no nikto to nevie vysvetliť 😀

Ideálne je, keď sa to stane na pohovore či obchodnom stretnutí. To má človek potom vcelku vyhraté 🙂

Milá, vyšpúlená slečna hľadá prácu a nikto jej ju nechce dať!!!

Zase som si takto doobeda úspešne zdvihol tlak. Na stránke FMK som našiel link na rozčúlený post mladej blogerky, nádejnej milionárky, menom Kamila Klimentová.

I wanna be a millionaire

I wanna be a millionaire

Mladá dáma (staršia o 3 roky ako ja) sa rozčuľuje, aký je svet zlý, ako nemákontakty“ a ani rodina jej, chudinke, žiadne neposkytla. Vyhnem sa zbytočnému rozčúleniu a prejdem k veci.

Čo si, milá Kamka, spravila pre to, aby si tie kontakty získala ?

  • Zapájala si sa na škole do súťaží?
  • Písala si tie zatracované ŠVOČky?
  • Chodila si na prax? Či si len zbierala pečiatky ako tvoji, predpokladám, že rovnako rozčúlení, spolužiaci?
  • Bola si na nejakej konferencii?
  • Na nejakom Campe?
  • Prečítala si inú „knihu“ ako Nový Čas?
  • Si v niečom dobrá? Či sa chceš len vyškierať ako na fotke na blogu?

Nabudúce sa zamysli. V poslednej dobe vzniká mnoho súťaží ako Žiarovka, Cikrulátor, Doska… Zapojila si sa do nejakej? Máš v životopise okrem ukončenia školy aj niečo iné?

Keď som mal 14 rokov, každú sobotu som musel (ako idiot) vstať o 7:00 ráno s opicou ako svet a ísť roznášať noviny po meste.  Za 200 korún mesačne. A som veľmi rád. Naučil som sa, že peniaze nerastú na stromoch a aj pre tých 200 korún treba bojovať.

Čo si urobila pre seba ty, okrem bedákania, aký je tento svet nespravodlivý? 

 

QuickKancle – aby mali kde neziskovky skloniť hlavy

Pár týždňov už sledujem na Twitteri aj Facebooku, že sa niečo chystá v KC Dunaj v Bratislave. Majú tam také pekné polepené stolíky. Čo to konkrétne je som ale nevedel. Nakoniec sa z toho vykľul projekt, za ktorým stoja Kubo Ptačin, Peter Kučerka, Pavol Kyselica a ostatní z OZ Backspace. Paráda. Kancel na pol roka v cente BA zadarmo? Čo viac môže neziskovka chcieť 🙂

Pre bližšie info kontaktujte priamo OZ BackSpace info@back-space.sk.

Link na prihlasovanie do kancla

Isteže, viac povie pár obrázkov ako 1xA4 tlačovej správy. Tu ich pár prikladám 🙂

PS: nie som autorom fotografií 😀 Viac ich nájdete na

MacBook zdarma! 😀

Logika nepustí, alebo zamorenie „H“ tagmi na stránkach

Keď sem tam robím nejakú on-page optimalizáciu, často vidím na weboch niekoľko desiatok nadpisov. Niekoľkokrát H1, viackrát H2 a o H3 ani nehovorím. S nadpismi o preteky. Niekedy je nadpisov viac ako obyčajného textu.

Nevidím však logickú súvislosť v používaní toľkých  nadpisov. Hlavná vec je, že niekto použije viackrát H1. No, poďme sa hádať 🙂 Google sa snaží správať ako užívatelia a reagovať ako v reálnych situáciách. Na tom sa asi zhodneme.

Uvediem príklad. Bakalárska, diplomová či iná práca. Má viac hlavných nadpisov? Podľa mňa jeden – ten úplne TOP najhlavnejší, a to názov práce. Prečo by mala mať jedna stránka viac nadpisov H1 ?

Viac nadpisov H2 bez obsahu? Ďalší nezmysel. Pchať H2 do menu, sidebaru a ešte neviem kde. Nelogické. Ak v práci dáte podnadpis, dávate pod neho ďalšie? Alebo dáte podnadpis a text? H3, H4… detto.

Čo som tým chcel povedať? Používajte nadpisy rozumne. Logika nepustí. Bez textu nadpisy proste byť nemôžu. 

 

Čo by sme robili bez internetu?

Až pričasto sa v poslednom čase zaoberám tým, čo by sme robili, ak by sme nemali internet. A to nehovorím o tom, že celá ekonomika (a možno aj štát) stojí a padá na komunikácii pomocou internetu. Degenerovaná generácia? Priťažké slová na posilvestrové popoludnie. Áno, ani ja by som si to nevedel predstaviť. A áno, nie je to najlepšie. No predstavil som si, aký bol život predtým.

De-generácia

De-generácia

Stále existovala vec, bez ktorej sme si v určitom momente nevedeli predstaviť život. Pre pár rokmi sme sa pýtali, čo by sme robili bez mobilu. Teraz to je internet. Pred mobilom to bol počítač (bez internetu). Pred počítačom káblovka a satelit. Predtým TV, kde bola STV1, SVT2 a Markíza. Pred TV to bolo rádio, pred rádiom… A tak môžme pokračovať.

Proste stále existovala a bude existovať vec, bez ktorej si život nevieme predstaviť. Možno si o pár rokov povieme, čo by sme robili bez tabletu. Potom možno príde hyper kontinuálny transfunkcionér, bez ktorého by zrejme všetci v strašných bolestiach umreli.

Minule sme sa na intráku bavili o tom, čo asi robili študenti, keď nemali PC resp. internet. Čo asi tak robili? Pili? Nevieme. Je tento svet zlý? Sedíme doma a pozeráme do plochej svietiacej dosky a počúvame stále primitívnejšie pesničky. Svet uteká tak rýchlo, ako nikdy predtým. Svet sa zmenšuje, ale ľudia sú si stále vzdialenejší. Nejdem filozofovať, keďže som aj ja vzorový príklad tejto „stratenej generácie“.

Copyright © 2016 Štefan Polgári