Kubo dnes napísal o tom, ako sa zmenil. Rozhodol sa opustiť prestížnu pozíciu v Sygicu. Zhodou okolností spolu bývame a fakt zhodou ešte väčších okolností aj ja 1.5. opúšťam po viac ako roku kariéru projektového managera a idem naplno do vlastných vecí. Z pekného „platu“ idem do de facto ničoho.

Podľa mňa sa musí človek rozhodnúť. Či chce podnikať, alebo pracovať. Do kopy to proste nejde. Nikdy nebudete ani jednu z tých vecí robiť naplno. Je to nekonečný kruh toho, že chodíte do práce „pre peniaze“ a po príchode domov (s kusom šťastia aj popri) po robote si riešite aj svoje veci. Ale nerobíte naplno ani jedno. Nemáte kariéru, lebo tým nežijete a vlastne to nechcete robiť a zároveň nemáte čas na svoje veci, lebo chodíte do roboty 🙂

Ak chcete prísť o 17:00 z roboty a mať pokoj, nepodnikajte. Možno budete mať pekný, pohodový život.  Ak však chcete byť v práci stále, robiť kedy chcete, spať kedy musíte a čítať maily v každej situácii, podnikajte.

Hlavný rozdiel je v tom, že pri podnikaní si nemôžete povedať že:

• nechce sa mi
• hádam na to neprídu
• konečne piatok

Pri podnikaní ráno vstanete a vravíte si

• chce sa mi, lebo riešim svoje veci
• musím to vyriešiť, lebo to zabrzdí ostatné veci
• konečne v podnikaní neexistuje. Stále keď zatvoríte dvere sú tam iné, ktoré treba otvoriť.

Sám som si musel uvedmiť aj fakt, že ak chcem robiť veľké veci, musím nájsť parťáka. Toho som našiel a „už tu nie som sám“. Pochopil som, že sa treba podeliť a je rozdiel sám zarobiť 1000€ mesačne a mať celých 100% a zarobiť mesačne spoločne 50 000€ a mať z toho dajme tomu 10%.

Je pekné chodiť do práce, ktorá človeka baví. Robiť ju naozaj dobre, šéf je spokojný a ja prídem večer domov a mám pokoj. No je ešte krajšie robiť pre seba. Makať, tvoriť ale aj „trhať si vlasy“ a zatínať zuby. Hlavným rozdiel je, že ich zatínate pre seba. Robíte stále a veľa.

Avšak, podnikanie dáva flexibilitu v tom, kedy bude človek robiť. O 13:00 po obede vlete je potrebné niekedy kúsok vypnúť. To, že sa idete na hodinku kúpať šéfovi asi nevysvetlíte 🙂 … ale aj tak vás to dobehne, nebojte sa 😀

Som zvedavý, či mi to vydrží. V práci sa človek veľa naučí, ale stále platí to, že ak sa prestanete učiť, je čas ísť. Čo som sa naučil ja v Digitasku mi ostane na celý život. Ďalšie práce ma len „prinútili“ a ukázali mi nové veci, čo tiež nie je na škodu.

Čo som tým chcel povedať ? Viz. obrázok nižšie 😀