1
Milá, vyšpúlená slečna hľadá prácu a nikto jej ju nechce dať!!!
2
QuickKancle – aby mali kde neziskovky skloniť hlavy
3
Logika nepustí, alebo zamorenie „H“ tagmi na stránkach
4
Čo by sme robili bez internetu?
5
Zľavy alebo priznanie obchodníkov?
6
Vývojový diagram vianočných reklám
7
Hry pre zver ako budúci herný segment?
8
Kto sa bojí sociálnych sietí, neverí svojmu produktu
9
Chybné post socialistické zmýšľanie
10
Obrázky potrebujú na šírenie príbeh

Milá, vyšpúlená slečna hľadá prácu a nikto jej ju nechce dať!!!

Zase som si takto doobeda úspešne zdvihol tlak. Na stránke FMK som našiel link na rozčúlený post mladej blogerky, nádejnej milionárky, menom Kamila Klimentová.

I wanna be a millionaire

I wanna be a millionaire

Mladá dáma (staršia o 3 roky ako ja) sa rozčuľuje, aký je svet zlý, ako nemákontakty“ a ani rodina jej, chudinke, žiadne neposkytla. Vyhnem sa zbytočnému rozčúleniu a prejdem k veci.

Čo si, milá Kamka, spravila pre to, aby si tie kontakty získala ?

  • Zapájala si sa na škole do súťaží?
  • Písala si tie zatracované ŠVOČky?
  • Chodila si na prax? Či si len zbierala pečiatky ako tvoji, predpokladám, že rovnako rozčúlení, spolužiaci?
  • Bola si na nejakej konferencii?
  • Na nejakom Campe?
  • Prečítala si inú „knihu“ ako Nový Čas?
  • Si v niečom dobrá? Či sa chceš len vyškierať ako na fotke na blogu?

Nabudúce sa zamysli. V poslednej dobe vzniká mnoho súťaží ako Žiarovka, Cikrulátor, Doska… Zapojila si sa do nejakej? Máš v životopise okrem ukončenia školy aj niečo iné?

Keď som mal 14 rokov, každú sobotu som musel (ako idiot) vstať o 7:00 ráno s opicou ako svet a ísť roznášať noviny po meste.  Za 200 korún mesačne. A som veľmi rád. Naučil som sa, že peniaze nerastú na stromoch a aj pre tých 200 korún treba bojovať.

Čo si urobila pre seba ty, okrem bedákania, aký je tento svet nespravodlivý? 

 

QuickKancle – aby mali kde neziskovky skloniť hlavy

Pár týždňov už sledujem na Twitteri aj Facebooku, že sa niečo chystá v KC Dunaj v Bratislave. Majú tam také pekné polepené stolíky. Čo to konkrétne je som ale nevedel. Nakoniec sa z toho vykľul projekt, za ktorým stoja Kubo Ptačin, Peter Kučerka, Pavol Kyselica a ostatní z OZ Backspace. Paráda. Kancel na pol roka v cente BA zadarmo? Čo viac môže neziskovka chcieť 🙂

Pre bližšie info kontaktujte priamo OZ BackSpace info@back-space.sk.

Link na prihlasovanie do kancla

Isteže, viac povie pár obrázkov ako 1xA4 tlačovej správy. Tu ich pár prikladám 🙂

PS: nie som autorom fotografií 😀 Viac ich nájdete na

MacBook zdarma! 😀

Logika nepustí, alebo zamorenie „H“ tagmi na stránkach

Keď sem tam robím nejakú on-page optimalizáciu, často vidím na weboch niekoľko desiatok nadpisov. Niekoľkokrát H1, viackrát H2 a o H3 ani nehovorím. S nadpismi o preteky. Niekedy je nadpisov viac ako obyčajného textu.

Nevidím však logickú súvislosť v používaní toľkých  nadpisov. Hlavná vec je, že niekto použije viackrát H1. No, poďme sa hádať 🙂 Google sa snaží správať ako užívatelia a reagovať ako v reálnych situáciách. Na tom sa asi zhodneme.

Uvediem príklad. Bakalárska, diplomová či iná práca. Má viac hlavných nadpisov? Podľa mňa jeden – ten úplne TOP najhlavnejší, a to názov práce. Prečo by mala mať jedna stránka viac nadpisov H1 ?

Viac nadpisov H2 bez obsahu? Ďalší nezmysel. Pchať H2 do menu, sidebaru a ešte neviem kde. Nelogické. Ak v práci dáte podnadpis, dávate pod neho ďalšie? Alebo dáte podnadpis a text? H3, H4… detto.

Čo som tým chcel povedať? Používajte nadpisy rozumne. Logika nepustí. Bez textu nadpisy proste byť nemôžu. 

 

Čo by sme robili bez internetu?

Až pričasto sa v poslednom čase zaoberám tým, čo by sme robili, ak by sme nemali internet. A to nehovorím o tom, že celá ekonomika (a možno aj štát) stojí a padá na komunikácii pomocou internetu. Degenerovaná generácia? Priťažké slová na posilvestrové popoludnie. Áno, ani ja by som si to nevedel predstaviť. A áno, nie je to najlepšie. No predstavil som si, aký bol život predtým.

De-generácia

De-generácia

Stále existovala vec, bez ktorej sme si v určitom momente nevedeli predstaviť život. Pre pár rokmi sme sa pýtali, čo by sme robili bez mobilu. Teraz to je internet. Pred mobilom to bol počítač (bez internetu). Pred počítačom káblovka a satelit. Predtým TV, kde bola STV1, SVT2 a Markíza. Pred TV to bolo rádio, pred rádiom… A tak môžme pokračovať.

Proste stále existovala a bude existovať vec, bez ktorej si život nevieme predstaviť. Možno si o pár rokov povieme, čo by sme robili bez tabletu. Potom možno príde hyper kontinuálny transfunkcionér, bez ktorého by zrejme všetci v strašných bolestiach umreli.

Minule sme sa na intráku bavili o tom, čo asi robili študenti, keď nemali PC resp. internet. Čo asi tak robili? Pili? Nevieme. Je tento svet zlý? Sedíme doma a pozeráme do plochej svietiacej dosky a počúvame stále primitívnejšie pesničky. Svet uteká tak rýchlo, ako nikdy predtým. Svet sa zmenšuje, ale ľudia sú si stále vzdialenejší. Nejdem filozofovať, keďže som aj ja vzorový príklad tejto „stratenej generácie“.

Zľavy alebo priznanie obchodníkov?

ZĽAVA 30%, ZĽAVY až 58%, ZĽAVA 90%!!! Už to začína. Je po Vianociach a regály obchodov sú stále plné. Tak začínajú zľavy. Dnes som prechádzal okolo pár obchodov a všetky do jedného majú zľavy. Niektoré väčšie, iné menšie. No zaráža ma výška zliav. 50% zľava? Veď to je nepriame priznanie toho, že pred pár dňami vás, milí zákazníci, zdierali. Dnes, nech nežerieme, vám to dáme za polovicu! A nie je to len o sezónnych výpredajoch. Proste elektronika, oblečenie atď. Všetko zo dňa na deň padlo aj o viac ako polovicu. Zľavy. Biz is biz. No money, no dance. Ideme ďalej a tešíme sa na ďalšie Vianoce! 🙂

Čo som tým chcel povedať? Dávejte si na Vianoce peniaze. Cash. Alebo niečo pekné blízkym nakreslite či vyrobte. 

Vývojový diagram vianočných reklám

 

 

Hry pre zver ako budúci herný segment?

Čo dodať. Kto má domáceho miláčika, bezpochyby ho má veľmi rád. Dopraje mu často viac ako sebe. Tak prečo nevyužiť herný potenciál tabletov (touch displejov)? Zvieratká tlačiť gombíky nevedia, no dotýkať sa obrazovky zvládnu bravúrne. Nekúpili by ste špeciálnu hru pre vášho psa, mačku či plaza? Za pár centov? Ja určite. Síce pre rybky som ešte nič nevidel, ale to je len otázka času.

Celkom dobre by som si vedel predstaviť hry pre Wii či Kinect určené presne pre zvieratká. Možno aj kombinovane. Až priveľmi často sa dozvedáme o tom, ako mačky podedili majetok. Dobrá cieľovka nie?

Prípadne špeciálne konzoly pre zvieratá. Kde sú tie časy, keď sa ľudia hádali o ovládač. Teraz sa budú hádať ľudia aj mačky 😀 Už len čakať na aPad (animal pad) či Samsung AnimalGalaxy Dog

 

Kto sa bojí sociálnych sietí, neverí svojmu produktu

Prednedávnom som ponúkal pár Facebook stránok jednému klientovi (nebankové „půjčky“). Odmietol s odôvodnením, že sociálne siete neriešia. Že je to zlo a nechcú byť pri tom. Hmm. Super. Takže je to zlo a boja sa. Čo z toho vyplýva? Neveria svojmu produktu! Boja sa, že by nevedeli argumentovať? Odpovedať? Radšej to nechajú tak, aby sa nadávalo, očierňovalo a dehonestovalo bez nich. Väčšinu otázok by mohli zodpovedať a z problému by bolo riešenie. Áno, Facebook nie je pre každého, ale sociálne siete sú o komunikácii. Tak ako fóra, komentáre či iné diskusie. „O nás, bez nás“ známe nadčasové heslo platí dodnes.

Čo som tým chcel povedať? Ak aj sociálnym sieťam neveríte, buďte tam a sledujte ich. Je to médium, ktoré hýbe svetom. 

PS: už dávno to nie je len Facebook 😉

Chybné post socialistické zmýšľanie

Nechcem otvárať nekončiacu tému vzdelania na Slovensku, len by som rád poznamenal, na čo som dnes prišiel. Všetci dnes tlačia na „mladých“, aby sa hrnuli na vysoké školy, gymnáziá a „študovali“. Bez titulu si hovno. Paráda. A sme doma. Toto je večný agrument post socialistickej spoločnosti, ktorá zažila sociálny útlak, kedy zrazu bolo trebatitul„. Odrazu musel každý študovať. Končiť všakovaké sociálne vedy, len aby sa mohol zaradiť medzi MaGoRov. Bola tu diera. Ktorá možno ešte stále je. Neviem.

Základná idea je, že bolo treba túto socialistickú dieru zaplátať. Hocijako. Naši rodičia študovať už nemohli resp. nechceli (nemali čas – mali deti – nás). A tak sa vyprofilovala úžasná dogma, že bez titulu si hovno. Áno, bolo to tak. Titul bol práve to, čo odlišovalo ľudí. No je tomu tak aj dnes ? 

Dnes má titul skoro každý. Veď kto by chcel byť hovno, že? Všetci sú manažéri a sociálni pracovníci. Magistri. A kde sú títo majstri športu po škole? Presne tam, kde by boli bez vysokej. Čo iné môžu reálne ponúknuť, ako absolventi strednej školy? Titul? To je všetko. Firmy, a dokonca zrejme už ani štát, si nemôžu dovoliť chovať magistrov len preto, že sú magistri. Čím ďalej tým menej sa pozerá na to, kto má titul a kto nie. A ak áno, zohľadňuje sa aj z akej školy. Takže rýchlokvasné pseudo tituly sú asi tak platné ako vrece piesku na púšti. Áno, väčšina dnešných študentov ide do školy, aby priniesla ďalší „piesok„. Nikto nerozmýšľa nad tým, že by mal radšej siahnuť po flaši vody. Všetci nosia piesok. Tak prečo aj ja nie? Dnes sa nepozerá na to, čo človek vie. Čo ho zaujíma. Čo ho baví.

Príkladom zo života je môj kamoš. Skončil elektrotechnickú strednú školu a od malička sa o to zaujímal. Má skill. Na vysokej bol, no neprišiel na to, načo by tam ďalej mal ostávať. Teraz si našiel „podradnú“ robotu elektrikára a má viac ako vyštudovaný pedagóg s 10 ročnou praxou. Do roboty sa teší. Kto toto môže povedať ? Ten, ktorého zobrali do roboty vďaka tomu, že má titul? Asi ťažko. 

Aká diera vzniká dnes? Rušia sa stredné odborné školy. Kto bude stavať, kto bude variť a kto bude drevár, keď vymrie socialistická generácia? Tí, čo sa 4 roky učili „všetko“ na gymnáziu a ďalších 5 na vysokej sa naučili NIČ? Ja osobne na sebe pozorujem, že som zrejme na vysokej osprostel. Veru. Slávne časy strednej školy, kde sa učilo žiť a nie prežívať.

Čo som tým chcel povedať? Netreba sa učiť. TREBA SA SNAŽIŤ!
PS: samozrejme, ak chce niekto robiť učiteľa, právnika, doktora či logistu, tak chodí do školy rád.  Kto chodí do školy rád a verí tomu, tak klobúk dole. Ja som to nikdy nezažil. 

Sorry za trápny článok. Kto to prečítal až do konca, prosím, vyjadrite sa v komentároch 😉 

Obrázky potrebujú na šírenie príbeh

Veľa z nás zaregistrovalo príbeh o chlapcovi, ktorý vytetoval priateľke na chrbát exkrement. Je to vtipné a sám som to „virálne“ šíril ďalej. No po nejakej dobe sa objavila informácia, že to nebolo až také úžasné, ako by sa mohlo zdať. Obrázok je starý niekoľko rokov a iba pridaním príbehu sa z neho stal virál, ktorý obletel svet. 

Čo som tým chcel povedať? Ak plánujete virál, nestačí obrázok. Pridaním príbehu urobíte senzáciu.

Copyright © 2016 Štefan Polgári