Kategória -Iné

1
Rok 2012 – rok, aký želám každému z vás
2
Unicamp umožnil voľný vstup na konferenciu a pre všetkých
3
Zjednodušenie života … ale prečo ?
4
Kopírujú všetci Apple alebo Apple všetkých ?
5
Teória znalosti alko-intoxikácie
6
Ľudia sú si pri komunikácii súdení

Rok 2012 – rok, aký želám každému z vás

Rok 2012 ma zmenil asi viac, ako ktorýkoľvek predtým. Začalo to ešte v roku pána 2011, kedy som sa vďaka Unicampu dostal do Zaraguza Digital Academy. Keď som pomaly zisťoval, že vlastne nie som kreatívny, nie som ani grafik, ani programátor, ani copywriter … tak vďaka Petre Heléczyovej a Digitasku som zistil, že som projektový manažér 😀

Pol roka, čo som bol v jednej z najlepších digitálnych agentúr na Slovensku, by som nevymenil za nič. Keď sa tak na to dnes pozerám, nič lepšie sa mi nemohlo stať. Chceš vedieť makať ? Choď do agentúry. Tam ťa naučia 🙂 Mal som tú česť spoznať Jorda, Marmara, Braňa, Mišku a Bibu, Jura, Félixa … mega ľudia, mega skúsenosť, mega ĎAKUJEM.

 

Čo som potreboval zistiť je, že ani sám Polgári učený z neba nespadol a potrebujem robiť aj reálnurobotu“ a chytať skill kde sa dá. Naučil som sa, že diár je celkom super vec (odporúčam), bez tabuliek v Google Drive by som asi dlho neobžil a že myslienka cloudu je úplne skvelá …. aaaaa že treba makať (klišé, viem), že ináč to nepôjde.

Makať nie vždy znamená sedieť do noci za kompom, ako si veľa ľudí myslí. Makať je tvoriť. Makať je vedieť a reagovať. Makať je nestáť a len sa neobzerať sa. Makať je myslieťvymýšľať , dohadovať. Makať je skúšať a snívať.

Dokončil som školu a mám o 100% viac titulov, ako všetci čakali 😀 No, vidíme sa o 20 rokov, kedy chcem ísť do školy späť a aj tam ostať 🙂

Samozrejme, nestáli ani moje špekulantské projekty. Veľa sa postavilo, veľa sa chystá. Naučil som sa, že keď je zle treba makať, keď je dobre treba ku*va makať. Pomaly zisťujem, že najlepšie veci som sa naučil sám, keď som mal tak 15-16 rokov, kedy v miestnom Dobšinskom bare fičal DJ Tiesto. Vymýšľať, skúšať. Fušovať do všetkého. Od „půjčiek“ po domény.



Človeku stačí malý impulz a zmení sa mu svet. V mojom prípade to bol Unicamp a Zaraguza. Nikdy nevieš, čo to bude v tvojom prípade.

Tak isto ďakujem, že bývame v byte, kde ma pri večernom sledovaní TV zakaždým irituje Jakub a jeho chuť do práce, ktorá nikdy nevybledne. Že tam je Maťo, ako super dizajnér a Kučo, ako Kučo … 😀

Pár tipov:

  1. Nepi. Makaj !
  2. Neštuduj. Makaj !
  3. Nečakaj. Hľadaj !
  4. Nepýtaj sa. Skúšaj !
  5. Nie z každého bude Mišo, Andrej alebo Jord !
  6. Nie všetci musia byť grafici, copywriteri a programátori !
  7. Svet reklamy potrebuje aj accountov, projektových típkov, mediálnych típkov, PPC, SEM, SEO típkov a miliardu iných típkov a dievčat !
  8. Počúvaj skúsenejších !
  9. Ver mi, ten 16 ročný chlapec v okuliaroch, ktorého si videl na konferencii, vie o všeličom viac ako ty a môže ťa veľa naučiť !
  10. Veci si zapíš, potom nezabudneš.
  11. Veci rieš a nie o nich rozprávaj.
  12. Mail neprehliadni, reaguj.
  13. „CTRL + SHIFT + V“ prilepí text nenaformátovaný !
Čo som tým chcel povedať ? Aj impulz, ktorý ťa nakopne si treba zaslúžiť.
Za rok 2012 ďakujem a viem, že rok 2013 bude ešte milión krát lepší ako rok 2012. Len preto treba aj niečo urobiť ! 

 

 

Unicamp umožnil voľný vstup na konferenciu a pre všetkých

Práve sa ku mne dostala informácia, že na Unicamp sa môže prísť pozrieť každý ! Aj bez vstupenky ! Zmenili sa priestory, kde bude miesto pre všetkých, čo sa budú chcieť prísť pozrieť.

Chcem vidieť tento úžasný článok celý!

Zjednodušenie života … ale prečo ?

Tomáš Mitana napísal blog o tom, ako by sa dal život zjednodušiť. Vybrať si niekoľko vecí, ktoré sú pre človeka najnevyhnutnejšie a tento počet dodržiavať. Zbavovať sa nepotrebného, minimalizovať.

Keď som si to prečítal prvý krát, povedal som si, že super. Ale pri hlbšom zamyslení som pochopil, že to nie je pre každého a že je to mierne zvrátená myšlienka. Neviem si predstaviť, že by som proste minimalizoval počet vecí, ktoré mám. Tak zhruba som si predstavil, že mám asi tisíce vecí. Áno, predstava, že by som to dal na stovečku je pekná, ale PREČO ? Načo sú ľudom byty, keď by mali 100 vecí. Neviem si veľmi dobre predstaviť reálny, praktický život s čo len 300 vecami, ktoré vlastníme. Trochu zvrátenou myšlienkou je, že mať málo vecí si môžu dovoliť iba bohatí ľudia.

Keď mi dá babka darček, tak jej poviem: „Sorry baby, ale toto musím vyhodiť, lebo je to už 124. vec a to si proste nemôžem dovoliť“, alebo „Baby, sorry, ale tvoj darček nie je pre mňa tak dôležitý, ako ostatných 123 vecí.“

Minimalizovať áno, ak by sa človek nechcel usadiť a mohol „vzít roha“ kedykoľvek. Áno, viem si predstaviť, že by som mal iba 100 vecí, ale nevidím dôvod v tom, aby sa človek obmedzoval. Neviem si predstaviť, ako by ma urobilo šťastnejším to, aby som vymedzil počet svojich vecí. Mať dobrý pocit z toho, že nič nemám? Áno, zbavovať sa nepotrebných vecí, predať čo nepoužívame. To je good point. Ale to, aké „slasti“ človek uprednostní je v jeho hlave a nie v tom, či má 5 alebo 20 párov ponožiek.

Čo som tým chcel povedať ? Ani neviem, ale prekladal som task „Reagovať na Mitanu už tretí deň“ 😀

Kopírujú všetci Apple alebo Apple všetkých ?

Apple sa súdi kade tade za to, že vymyslel čiernu doštičku s displejom. Je to však naozaj tak ? Je taký inovatívny ? Sám Štefan Práca (čítaj Steve Jobs) povedal, že často len veci vylepšujú. Čo však poviete na toto ?

Teória znalosti alko-intoxikácie

Alkohol. Metla ľudstva. Nie je nápomocný, no je tu. Môj názor je, že piť by mal vedieť každý. Alkoholu sa vyhýba veľmi ťažko. Koniec koncov, Slováci sú bližšie k Rusku ako k západu, tak niet sa čo čudovať. Ak človek pije raz za rok, tak to môže dopadnúť veľmi zle. Môže to byť oveľa horšie, ako keby si 3-4x ročne „zatrénoval„.

Chcem vidieť tento úžasný článok celý!

Ľudia sú si pri komunikácii súdení

Na svete existuje veľa ľudí. Momentálne (10.1.2012 10:03) 6 845 800 288 kusov ľudí. No stane sa, že sa stretnú dvaja ľudia, ktorí sa v živote nevideli a komunikujú inak, ako ostatní. Proste plynulo. Pozorujem to už niekoľko rokov, že každý človek má svoj okruh plynulo-komunikujúcich ľudí. Nejde ani tak o to, ako veľmi ste na človeka naviazaný, aký ste „kamaráti“ či rodina.

Aj s najlepším kamarátom sa dá komunikovať „kostrbato“ a s niekým nezmámym úplne plynulo. Proste slová plynú. Je to super pocit, ak človek komunikuje rýchlo, vecne a bez rozmýšľania. Dialóg je vyvážený, každý povie cca. rovnaký objem informácií bez ohľadu na postavenie či fundovanosť v obore. Nie je to tak, že jeden rozpráva a druhý prikyvuje a čaká, kým skončí, aby mohol niečo povedať. Proste to cítia, že niekto chce niečo povedať.  Neviem čím to je spôsobené. Prirovnal by som to k déja vu. Veľa ľudí to zažilo, no nikto to nevie vysvetliť 😀

Ideálne je, keď sa to stane na pohovore či obchodnom stretnutí. To má človek potom vcelku vyhraté 🙂

Copyright © 2016 Štefan Polgári