Tag -management

1
Micro Facebook Marketing
2
Rozprávka o tom, ako si Allianz ovečky odháňa
3
Pokémon – retro fenomén bez-internetových čias
4
ICQ is not dead! ICQ ako business komunikačný kanál
5
Ľudia sú si pri komunikácii súdení
6
QuickKancle – aby mali kde neziskovky skloniť hlavy
7
Zľavy alebo priznanie obchodníkov?
8
Chybné post socialistické zmýšľanie
9
Start Up, Start Up, Start Up… Neukazujte karty!
10
Vyhraj svoj vlastný eshop za 1000 €!

Micro Facebook Marketing

To, že Facebook (sociálne siete) vie cieliť reklamu najpresnejšie zo všetkých, nie len online médií, vie asi každý marketér. Inzerent si vie vybrať koho, v akom veku, s akým vzdeláním, akého štátu či mesta chce osloviť. Geniálne, úžasné. To, že sa potenciál využíva vo veľmi malej miere asi hovoriť nemusím. Proste sa nastavia PPC kampane, zacieli na SR, prípadne na mužov a to je všetko. Sem tam skupinka zasvätených niečo vie o cieľovej skupine a vyberie aj vek.

Každý týždeň cestujem z Dobšinej do Bratislavy a stále zháňam pasažierov, čo by sa chceli zviesť. Najprv som to riešil len cez kamarátov. Potom som našiel na Facebooku skupiny ako táto  a pridával som tam „inzeráty“. Záujem sa zvýšil, no nastala situácia, že sa ozývali ľudia, ktorých som nepoznal. Aj keď som ich potom viezol, meno mi stále nejak uniklo 😀 Chýbala organizácia. Riešenie mi napadlo už dávnejšie, no dokopal som sa k tomu až pred pár dňami.   Urobil som si Facebook page o tom, že chodím touto trasou a bla bla bla. Naposielal som to na pasažierov a mám s nimi nový komunikačný kanál. Teraz (20.9.2012 o 10:15) je ich tam 25. 25 ľudí, ktorý chodia týmto smerom  a chcú sa potenciálne zviesť. 25 ! To mi ale nestačilo a vymyslel som úžasný plán.

Vyklikal som si na Facebooku reklamu, najcielenejšiu, akú sa dala. V inzeráte spomenúť presne, čo ponúkate. To je hlavnou chybou veľkej časti inzerátov, kedy sa kupuje veľký traffic, ale necielený. Takto sa vyvarujeme neefektívnym klikom. Pridať obrázok, ktorý zaujme práve cieľovú skupinu – Rožňava a okolie. Nastaviť cielenie na Rožňavu, Dobšinú a Lučenec. Vek nad 18 rokov a ide sa. Človek získa presne ľudí, ktorých potrebuje. Na stránke sa dočítajú všetky informácie a lajknú to preto, že chcú a zaujíma ich to, pretože sa ich to priamo týka.

Takto si viem predstaviť komunikovať aj také extrémy, ako pomoc na stavbe, pokosiť trávu, alebo promo výpredaja pršiplášťov v Poltári. Minimálne náklady, rýchle riešenie. Pred cca rokom takto predali byt v Bratislave. Urobili stránku, dali pár desiatok eur do PPCčiek a dom predali bez zbytočných poplatkov realitke. Nastavenie kampane je otázkou minút, vytvorenie stránky tiež. Proste, micro Facebook marketing 🙂

Čo som tým chcel povedať ? Riešenie životných a obchodných situácií je niekedy jednoduchšie, ako sa môže zdať 😉 Stačí sa zamyslieť, investovať doslova pár eur a riešenie si „kúpiť“. Facebook ponúka ideálne riešenie nie len pre firmy, ale aj bežných ľudí. 

 

Rozprávka o tom, ako si Allianz ovečky odháňa

Kde bolo tam bol raz jeden švárny šuhaj, čo si kúpil motorizovaný kočiar. Šuhaj to súci, preto si koč kúpil na živnosť. Kočiar slúži dobre, šuhaj platil búračkovú aj nevyhnutnú poistku načas a poriadne. V kráľovstve, kde šuhaj prebýva, momentálne kraľuje uzurpátor Veľkohlav Červený. Tak bol šuhaj donútený prejsť na inú formu bačovania, a to konkrétne na salaš s ručením obmedzeným.

Keď už mal nový salaš založený, išiel si koč naň prepísať, reku že si ho do nákladov aspoň nahodí. Vysmiaty bača zavše aj do poisťovne Allianz zašiel, že prepíše búračkovú aj nevyhnutnú poistku na nový salaš. Vkročí dnu a pekne sa pýta: „Chcel by som len informácie v poistke prepísať, teta.“.  Netušil som, že keďže to upravujem zo seba na seba, tak to bude taký problém.

A to už ohník na strechu sa šíril. Reku, že to sa nedá, že treba novú zmluvu, mi milá tetuška riekla. Reku že OK, beriem to na nový salaš, že mi ešte lepšiu cenu dajú. Tak to je pri salašoch s ručením obmedzeným zvykom. Tetuška naťukala do stroja a vypľulo jej to veľmo vtipné čísla.

„Vychádza vám to okolo 95€/ štvrťročne.“ Kuknem na ňu, reku či jej nehrabe. Mám klasický to koč, 2.0 liter diesel. Žiadne porše.  „To mám akože teraz za koč platiť viac, ako predtým? Len preto, že som prešiel na nový salaš ?“. Reku, že hej. Tak som jej vysvetlil, že nie som debil, zavolal Dunča a odkráčal som preč. Do nemenovaného vyhľadávača PZP som si zadal na porovnanie a hľa, v poisťovni Kooperativa mi to vyšlo za 40€ na jeden to kvartál. OMG, WTF !!!??

Rezko vyračujem osobne do Kooperativy a tetuška mi zahlási: „Vieme vám to dať za 36€„. Skoro ma obrátilo. Ta reku že kde to mám podpísať ? Ešte som jej povedal, nech mi nahodí do kompjútra aj búračkovú poistku, že beriem aj to. Že to mi vie až keď prídem od drábov povedať sumu. Reku že beriem už len z trucu ako sa poisťovňa Allianz zachovala.

Čo som tým chcel povedať: Allianz nikdy, nikdy viac ! Ako sa chovať k firemným partnerom sa choďte učiť do Allianz, Slovenská poisťovňa. Robte presne to, čo oni. Len úplne naopak ! 

 

Pokémon – retro fenomén bez-internetových čias

Včera som narazil na video „Pokemon theme song„, ktoré mimochodom videlo viac ako 2,7 milióna užívateľov.

Čo ma však fascinuje je, že Pokémon bol všade. Každý ho chcel. Každý o ňom vedel. Rozprávka za pár korún, však tú anime animáciu by zládol takmer hocikto, rozpútala hystériu. Museli sa v tom točiť miliardy. No nesprevádzali to žiadne mega kampane a dokonca, čo ma fascinuje najviac,  že to fičalo bez internetu. Bez smartphone. Bez aplikácií. A bolo to všade. Áno, cieľovka nič moc, ale dnes chodia na net deti bežne, dokonca aj mladšie ako 10 rokov.

Pokémon bol geniálna ukážka toho, ako spracovať detskú skupinu. Doslova „insolventná“ cieľovka. Pikachu spracoval deti a tie zase rodičov, starých rodičov, tety, ujov… Podľa mňa je to doslova učebnicový príklad. Podobne ako McDonald a pod.

Dnes vnímam Pokémon ako RETRO. Doslova. Je to vec z môjho detstva. Včera som si pozrel pár častí. Fascinujúce 🙂

Tak som si zaspomínal na rok 2001 a ešte skôr, kedy táto doslova mánia fičala. Pokémoni a žltý pikachu boli všade. Doslova. Dokonca aj na STV1 ! Pamätám si, ako mi otec vysvetlil, že je jednoducho blbosť kupovať si tie nálepky a lepiť si ich do albumu. Jasne naznačil, že mám radšej zbierať niečo iné, pretože tento fenomén prejde skôr, ako si to uvedomím a potom mi budú tie nálepky nanič.  Tak som to nezbieral, ale založil som si na tom svoj asi prvý biznis. Deti boli vtedy sprosté (aj ja som mal 9-10 asi) a za jednu nálepku dali aj 20-50 korún. Však, keď im len tá jedna chýbala, tak prečo nie. Tak som si pár balíčkov kúpil a na základke som si urobil predajnú sieť Pokémonov 😀 V jednom balíčku bolo tuším 10+1 nálepiek a stál 20 SK. Stačilo predať jednu a mal som to späť a ešte mi 9 či 10 nálepiek ostalo. „Strieborné“ išli aj po viac ako 50SK. Za zlaté sa priam „deti vrhali z útesu“ :D.  No najmä vďaka „zanietenosti“ detí som točil dosť dobré prachy, no prišla na to mama a zatrhla mi môj prvý biznis. Škoda. Aspoň bolo na pelendreky.

ICQ is not dead! ICQ ako business komunikačný kanál

Markíza kúpila ICQ. Takže podľa Živé.sk preberá Markíza (CET21) po Centrum holding jednu z najväčších komunikačných sietí na svete – ICQ. Už dávnejšie sa vyskytli zlé hlasy, že ICQ „jede do kytek“. Údajne nestíha za Facebookom, Twitterom, gTalk a pod.

Podľa mňa je však ICQ najvhodnejší komunikačný nástroj na textovú komunikáciu v rámci podnikania. Je hlavne rýchly. Potichu beží v pozadí a ak niečo niekto napíše, tak až vtedy si to všimneme. Všetko treba riešiť ASAP. Mail je fajn, ale nikdy neviete, či človek sedí za PC. Ak máte ICQ, je proste „zelený“ a hurá komunikovať. Má to históriu komunikácie. Je to proste real time komunikácia.

Ako môže ICQ nahradiť Facebook? Myslím hlavne komunikáciu s klientom či medzi firmami. Pridáte si klienta, kódera, programátora, grafika medzi priateľov? Ťažko. Aby videl vaše opilecké, chatové, discotékové a iné výčiny? Ako včera poznamenal kamarát, Facebook je o ozajstných priateľoch. Twitter je o tých, s ktorými by ste chceli byť priatelia. Skype je o hovoroch a textová časť nie je až taká pohodlná. A ICQ? Na ICQ nenájdete fotky, odkazy… Je to čistý komunikačný nástroj. Nezahlcuje informáciami. Čistá a rýchla komunikácia 🙂 Možno by sa malo ICQ začať profilovať ako business nástroj a nie hračka 12 ročných EMO detí.

Čo som tým chcel povedať? ICQ is not dead! 

Ľudia sú si pri komunikácii súdení

Na svete existuje veľa ľudí. Momentálne (10.1.2012 10:03) 6 845 800 288 kusov ľudí. No stane sa, že sa stretnú dvaja ľudia, ktorí sa v živote nevideli a komunikujú inak, ako ostatní. Proste plynulo. Pozorujem to už niekoľko rokov, že každý človek má svoj okruh plynulo-komunikujúcich ľudí. Nejde ani tak o to, ako veľmi ste na človeka naviazaný, aký ste „kamaráti“ či rodina.

Aj s najlepším kamarátom sa dá komunikovať „kostrbato“ a s niekým nezmámym úplne plynulo. Proste slová plynú. Je to super pocit, ak človek komunikuje rýchlo, vecne a bez rozmýšľania. Dialóg je vyvážený, každý povie cca. rovnaký objem informácií bez ohľadu na postavenie či fundovanosť v obore. Nie je to tak, že jeden rozpráva a druhý prikyvuje a čaká, kým skončí, aby mohol niečo povedať. Proste to cítia, že niekto chce niečo povedať.  Neviem čím to je spôsobené. Prirovnal by som to k déja vu. Veľa ľudí to zažilo, no nikto to nevie vysvetliť 😀

Ideálne je, keď sa to stane na pohovore či obchodnom stretnutí. To má človek potom vcelku vyhraté 🙂

QuickKancle – aby mali kde neziskovky skloniť hlavy

Pár týždňov už sledujem na Twitteri aj Facebooku, že sa niečo chystá v KC Dunaj v Bratislave. Majú tam také pekné polepené stolíky. Čo to konkrétne je som ale nevedel. Nakoniec sa z toho vykľul projekt, za ktorým stoja Kubo Ptačin, Peter Kučerka, Pavol Kyselica a ostatní z OZ Backspace. Paráda. Kancel na pol roka v cente BA zadarmo? Čo viac môže neziskovka chcieť 🙂

Pre bližšie info kontaktujte priamo OZ BackSpace info@back-space.sk.

Link na prihlasovanie do kancla

Isteže, viac povie pár obrázkov ako 1xA4 tlačovej správy. Tu ich pár prikladám 🙂

PS: nie som autorom fotografií 😀 Viac ich nájdete na

MacBook zdarma! 😀

Zľavy alebo priznanie obchodníkov?

ZĽAVA 30%, ZĽAVY až 58%, ZĽAVA 90%!!! Už to začína. Je po Vianociach a regály obchodov sú stále plné. Tak začínajú zľavy. Dnes som prechádzal okolo pár obchodov a všetky do jedného majú zľavy. Niektoré väčšie, iné menšie. No zaráža ma výška zliav. 50% zľava? Veď to je nepriame priznanie toho, že pred pár dňami vás, milí zákazníci, zdierali. Dnes, nech nežerieme, vám to dáme za polovicu! A nie je to len o sezónnych výpredajoch. Proste elektronika, oblečenie atď. Všetko zo dňa na deň padlo aj o viac ako polovicu. Zľavy. Biz is biz. No money, no dance. Ideme ďalej a tešíme sa na ďalšie Vianoce! 🙂

Čo som tým chcel povedať? Dávejte si na Vianoce peniaze. Cash. Alebo niečo pekné blízkym nakreslite či vyrobte. 

Chybné post socialistické zmýšľanie

Nechcem otvárať nekončiacu tému vzdelania na Slovensku, len by som rád poznamenal, na čo som dnes prišiel. Všetci dnes tlačia na „mladých“, aby sa hrnuli na vysoké školy, gymnáziá a „študovali“. Bez titulu si hovno. Paráda. A sme doma. Toto je večný agrument post socialistickej spoločnosti, ktorá zažila sociálny útlak, kedy zrazu bolo trebatitul„. Odrazu musel každý študovať. Končiť všakovaké sociálne vedy, len aby sa mohol zaradiť medzi MaGoRov. Bola tu diera. Ktorá možno ešte stále je. Neviem.

Základná idea je, že bolo treba túto socialistickú dieru zaplátať. Hocijako. Naši rodičia študovať už nemohli resp. nechceli (nemali čas – mali deti – nás). A tak sa vyprofilovala úžasná dogma, že bez titulu si hovno. Áno, bolo to tak. Titul bol práve to, čo odlišovalo ľudí. No je tomu tak aj dnes ? 

Dnes má titul skoro každý. Veď kto by chcel byť hovno, že? Všetci sú manažéri a sociálni pracovníci. Magistri. A kde sú títo majstri športu po škole? Presne tam, kde by boli bez vysokej. Čo iné môžu reálne ponúknuť, ako absolventi strednej školy? Titul? To je všetko. Firmy, a dokonca zrejme už ani štát, si nemôžu dovoliť chovať magistrov len preto, že sú magistri. Čím ďalej tým menej sa pozerá na to, kto má titul a kto nie. A ak áno, zohľadňuje sa aj z akej školy. Takže rýchlokvasné pseudo tituly sú asi tak platné ako vrece piesku na púšti. Áno, väčšina dnešných študentov ide do školy, aby priniesla ďalší „piesok„. Nikto nerozmýšľa nad tým, že by mal radšej siahnuť po flaši vody. Všetci nosia piesok. Tak prečo aj ja nie? Dnes sa nepozerá na to, čo človek vie. Čo ho zaujíma. Čo ho baví.

Príkladom zo života je môj kamoš. Skončil elektrotechnickú strednú školu a od malička sa o to zaujímal. Má skill. Na vysokej bol, no neprišiel na to, načo by tam ďalej mal ostávať. Teraz si našiel „podradnú“ robotu elektrikára a má viac ako vyštudovaný pedagóg s 10 ročnou praxou. Do roboty sa teší. Kto toto môže povedať ? Ten, ktorého zobrali do roboty vďaka tomu, že má titul? Asi ťažko. 

Aká diera vzniká dnes? Rušia sa stredné odborné školy. Kto bude stavať, kto bude variť a kto bude drevár, keď vymrie socialistická generácia? Tí, čo sa 4 roky učili „všetko“ na gymnáziu a ďalších 5 na vysokej sa naučili NIČ? Ja osobne na sebe pozorujem, že som zrejme na vysokej osprostel. Veru. Slávne časy strednej školy, kde sa učilo žiť a nie prežívať.

Čo som tým chcel povedať? Netreba sa učiť. TREBA SA SNAŽIŤ!
PS: samozrejme, ak chce niekto robiť učiteľa, právnika, doktora či logistu, tak chodí do školy rád.  Kto chodí do školy rád a verí tomu, tak klobúk dole. Ja som to nikdy nezažil. 

Sorry za trápny článok. Kto to prečítal až do konca, prosím, vyjadrite sa v komentároch 😉 

Start Up, Start Up, Start Up… Neukazujte karty!

Všade samý StartUp. Všade samý šikovný mladý človek, ktorý ide urobiť dieru do sveta. Som rád, že sa niečo deje, len dosť nechápem túto „nutnosť publicity“. Chcem vidieť tento úžasný článok celý!

Vyhraj svoj vlastný eshop za 1000 €!

Pri príležitosti konferencie UNICAMP sa poriada MEGA súťaž o systém na eshop za 1000 € zdarma!

Stačí si kliknúť na súťaž a prihlásiť sa. Nielenže môžete vyhrať systém na eshop, ale samotná agentúra Krea vám určite rada poradí, čo a ako :). Máte možnosť získať všetko za nič. 

Vyhrávajú pripravení. Vyhrávajú najsilnejší. Si to práve ty?

Copyright © 2016 Štefan Polgári