REPORT: 5 výsledkov z e-mail A/B testingu
Tak tu máme zase hutný článoček, plný informácií. Krátky, výstižný. Tak sa mi to páči.
Tak tu máme zase hutný článoček, plný informácií. Krátky, výstižný. Tak sa mi to páči.
Áno, zase špecifický článok a áno, zase sa to dá brať ako podpora vlastných projektov. Ale tak, je to môj názor. Podľa mňa nie je úplne ideálne pre eshop/projekt postaviť vlastný, samostatný affiliate program. Hlavne na Slovensku, kde je počet aktívnych publisherov blížiaci sa počtu voľne žijúcich jednorožcov.
Nejdem písať niečo v zmysle 33 toolov, bez ktorých marketér neprežije. Ja dávam kusovky. PECKY. A jedna z toho je Lightshot, bez ktorého si prácu neviem predstaviť.
Keďže mám svoj názor na štátne vzdelávanie a školu som už druhýkrát opustil, tak som sa musel zamyslieť. „Učiť“ som chcel odmalička. Na jeseň 2014 som si ešte myslel, že budem učiť na VŠ. V zime 2014/2015 som zistil, že proste no fu*king way tadiaľ cesta nevedie.
O Goldee som počul na nejakom niečo-campe v Connecte v Bratislave. Rozprávalo sa tam o priam intergalaktickej aplikácii, ktorá sa pre tento projekt pripravovala. Prezentujúci Goldee vykreslil ako vec, čo spasí svet. Svet, ako taký, bez nej zanikne. Reku OK, dovtedy som o tom nepočul ani potom, ale budiš. Bez každého statupu zahynieme. Na to som si už ako tak zvykol.
Kto dnes nemá email. Jeden? Aspoň päť. Pracujeme s ním dennodenne, 7 dní v týždni a často viac, ako treba. Tomášovi som raz hovoril, ako pracujem s mailom ja. Nikde som sa to nedočítal, vybičovala ma tvrdá prax tých 50-150 mailov na riešenie denne. Všetko teda berte nie všeobecne, ale čisto individuálne. Ako to robím ja? Článok bol písaný ako guest blog pre Tomáša Polakoviča a jeho blog tak.sk. Tak reku, dám to neskôr aj k sebe 🙂
Kubo dnes napísal o tom, ako sa zmenil. Rozhodol sa opustiť prestížnu pozíciu v Sygicu. Zhodou okolností spolu bývame a fakt zhodou ešte väčších okolností aj ja 1.5. opúšťam po viac ako roku kariéru projektového managera a idem naplno do vlastných vecí. Z pekného „platu“ idem do de facto ničoho.
Podľa mňa sa musí človek rozhodnúť. Či chce podnikať, alebo pracovať. Do kopy to proste nejde. Nikdy nebudete ani jednu z tých vecí robiť naplno. Je to nekonečný kruh toho, že chodíte do práce „pre peniaze“ a po príchode domov (s kusom šťastia aj popri) po robote si riešite aj svoje veci. Ale nerobíte naplno ani jedno. Nemáte kariéru, lebo tým nežijete a vlastne to nechcete robiť a zároveň nemáte čas na svoje veci, lebo chodíte do roboty 🙂
Ak chcete prísť o 17:00 z roboty a mať pokoj, nepodnikajte. Možno budete mať pekný, pohodový život. Ak však chcete byť v práci stále, robiť kedy chcete, spať kedy musíte a čítať maily v každej situácii, podnikajte.
Hlavný rozdiel je v tom, že pri podnikaní si nemôžete povedať že:
Pri podnikaní ráno vstanete a vravíte si
Sám som si musel uvedmiť aj fakt, že ak chcem robiť veľké veci, musím nájsť parťáka. Toho som našiel a „už tu nie som sám“. Pochopil som, že sa treba podeliť a je rozdiel sám zarobiť 1000€ mesačne a mať celých 100% a zarobiť mesačne spoločne 50 000€ a mať z toho dajme tomu 10%.
Je pekné chodiť do práce, ktorá človeka baví. Robiť ju naozaj dobre, šéf je spokojný a ja prídem večer domov a mám pokoj. No je ešte krajšie robiť pre seba. Makať, tvoriť ale aj „trhať si vlasy“ a zatínať zuby. Hlavným rozdiel je, že ich zatínate pre seba. Robíte stále a veľa.
Avšak, podnikanie dáva flexibilitu v tom, kedy bude človek robiť. O 13:00 po obede vlete je potrebné niekedy kúsok vypnúť. To, že sa idete na hodinku kúpať šéfovi asi nevysvetlíte 🙂 … ale aj tak vás to dobehne, nebojte sa 😀
Som zvedavý, či mi to vydrží. V práci sa človek veľa naučí, ale stále platí to, že ak sa prestanete učiť, je čas ísť. Čo som sa naučil ja v Digitasku mi ostane na celý život. Ďalšie práce ma len „prinútili“ a ukázali mi nové veci, čo tiež nie je na škodu.
Čo som tým chcel povedať ? Viz. obrázok nižšie 😀
Práve som mal stretko s jednou PPC agentúrou. Očividne vedeli o čom rozprávajú, ale utvrdil som sa v tom, že, aj keď mi to je ľúto, „fejs“ (čítaj face) predáva.
Dnes som sa utvrdil v tom, že človek pri stretnutí nemusí byť len múdry a vidieť do toho, ale hlavne musí vyzerať a rozprávať. Aj keď nie maxi múdro, ale k veci.
Toľko pohľad na dnešné stretnutie. Hádam na to budem aj sám pamätať 😀
Nie, nie som najlepší 😀 Len si si akurát prečítal blog Tomáša, popremýšľal ešte o minulom roku a napadlo ma ešte pár vecí, ktoré by som rád nadhodil do pľacu.
Stále pozorujem hlášky o time manažmente všelijakých školeniach. Podľa mňa je time manažment o myslení človeka a nie o tom, čo ti niekto povie. Mne stále pomáha, keď sa na pár sekúnd zamyslím a uvedomím si, ako by to malo byť ideálne. Keď je toho veľa, keď je stres a panika. Zavri oči, nádych, výdych, blik !
Za posledný rok som sa naučil pár vecí, bez ktorých by som fakt dnes asi nevedel fungovať.
AKTUALIZÁCIA
Takže toľko. Sú to veci, ktoré ak by som vedel minulý rok, bol by som robil veci inak, rýchlejšie a spoľahlivejšie.
Obrázková príloha 😀
Copyright © 2016 Štefan Polgári
boli to nizsie tisicky celeho SR